oPeniazoch.sk, WSJ;A Wealth of Common Sense Foto: thinkstock
Štúdia, ktorej závery boli publikované pod názvom Investičné správanie a negatívna stránka emócií, sa snažia zistiť, čo sa stane, keď sa emócie vyčlenia z investičného rozhodovania.
Vedci zo Stanfordskej univerzity tvrdia, že ľudia s poškodením mozgu, ktoré obmedzuje ich schopnosť prežívať základné emócie ako je strach alebo anxiozita, dokážu urobiť lepšie investičné rozhodnutia. Výskumníci porovnávali výsledky zdravých jedincov s výsledkami osôb, ktoré mali špecifické poškodenie mozgu. Ich IQ bolo v normálnom rozsahu, logické ani kognitívne funkcie mozgu neboli nijak obmedzené. Poškodenie sa týkalo iba oblastí, ktoré boli zodpovedné za prežívanie pocitov ako sú strach alebo úzkosť.
Účastníci testu dostali 20 dolárov a mali hádzať mincou. Ak dokázali uhádnuť, čo padne, získali 2,5 dolára, ak neuhádli prišli o jeden dolár. Tento pomer štatistiky vedie k zisku 0,75 dolára pri každom hode (0,50 × -1 USD + 0,50 × 2,50 USD). Takýto úspech sa v kasíne očakávať nedá, v skutočnosti ale namiesto toho, aby si vždy vsadili, zdraví ľudia postupom času začali svoje stávky znižovať, aby si ochránili svoje už dosiahnuté zisky. Ľudia s poškodením mozgu vsádzali bez zmeny a dosiahli vyšší zisk.
Ľudia s obmedzenou schopnosťou prežívať emócie sú považovaní za psychopatov. Pre väčšinu ľudí sú to impulzívni, manipulační, chladnokrvní a sebaistí jedinci, patologickí luhári, bez štipky svedomia. Kevin Dutton vo svojej knihe Múdrosť psychopatov ale uvádza niekoľko pozitívnych vlastností, ktoré sa často vyskytujú práve u psychopatov. Napríklad šarm, sústredenie sa na cieľ, mentálna odolnosť, nebojácnosť a ďalšie. Odhaduje sa, že každý piaty šéf firmy je psychopat. Niečo podobného sa dá povedať o politikoch. Keď odborníci z University of Surrey skúmali psychologický profil vedúcich pracovníkov, psychiatrických pacientov a hospitalizovaných zločincov, zistili, že práve šéfovia firiem majú psychopatické vlastnosti rovnaké ako psychiatrickí pacienti. Zločinci mali ale vyšší stupeň impulzivity a agresivity.
Štúdia švajčiarskych obchodníkov zistila, že niektorí makléri sú bezohľadnejší ako typickí psychopati. A toto správanie sa môže preniesť aj na iné osoby. V jednom teste výskumníci odobrali vzorky potu začínajúcich parašutistov, keď absolvovali prvý zoskok. Vzorky vložili do prístroja na magnetickú rezonanciu, aby ju cítili ľudia, ktorí boli vyšetrovaní v tomto zariadení. Strach parašutistov sa na nich preniesol, čo preukázali hodnoty pozorované v časti mozgu, ktoré vyvolávajú paniku. Nákazlivosť stresu je dobrým vysvetlením stádovitého správania, ktoré je často viditeľné na trhoch. Riešenie by mohlo byť zamerať sa na nejaký detail, ktorý priamo nesúvisí s investovaním a úvahami o dôsledkoch prijatého rozhodnutia. Zabrániť emóciám, aby prevzali kontrolu nad správaním sa. Inými slovami, prebudiť v sebe psychopata.
Najdôležitejšou otázkou pri zostavovaní portfólia je averzia k riziku. Aké prípadné straty ste ešte ochotní tolerovať. Aj keď sa to zdá na prvý pohľad jednoduché, profesor financií na univerzite v Santa Clare, Meir Statman, tvrdí, že v praxi vznikajú chyby, pretože otázky, ktoré majú viesť k odhadu vašej aberácie rizika, s ňou v skutočnosti často súvisia len veľmi málo. Namiesto toho sa týkajú už spomínaných emócií, ako je strach a obavy, či pocit viny alebo nadmerná sebadôvera.
Nadmerne vysokú toleranciu k riziku môžu na prvý pohľad vykazovať ľudia, ktorí priveľmi dôverujú svojim schopnostiam. Ak by sme na základe tohto vytvorili rizikové portfólio s veľkou váhou akcií, mohla by to byť chyba. Omyl sa môže vyskytnúť aj u investorov, ktorí sa obávajú veľkých jednodňových pohybov na trhu, ale ich tolerancia voči riziku je celkovo dostatočne vysoká. U nich je lepšie naučiť sa pracovať s týmito konkrétnymi obavami, než vytvoriť portfólio, ktoré bude nadmerne konzervatívne a teda aj s menším potenciálom pre dlhodobejšie zisky.
Poďme na konkrétne otázky, ktoré sa využívajú na odhad rizika.
Predstavte si silné oslabenie trhu, ktoré sa bude podobať poklesu z roku 2008, keď nastala finančná kríza. Ako by ste na taký vývoj reagovali? Predali by ste všetky akcie, iba časť, žiadne alebo by ste naopak nakupovali?
Je to typická otázka, ktorá by mala merať toleranciu voči poklesu trhu. Len si musíme uvedomiť niekoľko vecí. V prvom rade je pre nás ťažké predstaviť si naše budúce emócie. Záleží veľa na tom, nakoľko živé sú naše spomienky na podobné udalosti. Ale tiež na tom, čo sa deje na trhu teraz. Ak trh momentálne oslabuje, ľudia väčšinou odpovedajú, že z prepadu majú skutočný strach. Ak trh narastá, možnosť kolapsu strach nevyvoláva.
Predstavte si, že ste investovali do nejakej spoločnosti a jej akcie sa následne prepadli kvôli nesprávnemu rozhodnutiu jej manažmentu. Predali ste teda s veľkou stratou. Následne došlo k reštrukturalizácii firmy a teraz sa väčšina analytikov zhoduje, že akcie sú atraktívne. Kúpili ste tieto akcie s ohľadom na to, aké máte s nimi skúsenosti?
Ak by ste odpovedali záporne, je to považované za známku veľkej avezie voči riziku a naopak. Lenže v tomto prípade sa pozeráme skôr na riziká, ktoré ovplyvňujú našu rozhodovaciu úlohu z predchádzajúcich neúspechov. Tá je spoločne s pýchou na úspechy veľmi silnou emóciou, ale pre naše rozhodovanie môžu byť obe zavádzajúce.
Z podobných príkladov je zrejmé, že pri stanovení rizika a vytvorení optimálneho portfólia musíme poznať sami seba. Každý si musí uvedomiť, kedy emócie dokáže využiť vo svoj prospech a kedy nie. Prebudenie psychopata bude len vtedy užitočné ak bude vedomé a cielené. Treba si však pamätať aj to, že zlými otázkami si môžete podkopať svoju dlhodobú investičnú úspešnosť.
