oPeniazoch.sk, vox.com Foto: TASR/AP
Nová štúdia odpísala jeden z najväčších argumentov proti základnému príjmu.
Ak sa hovorí o univerzálnom základnom príjme, teda myšlienke dať všetkým dostatok peňazí na to, aby dokázali prežiť, najbežnejší argument, ktorý sa objavuje proti takémuto riešeniu, nemá nič spoločné s nákladovosťou, či potenciálom odradiť ľudí od práce.
Najčastejšie oponenti spomínajú to, že základný príjem by spôsobil masívnu infláciu.
Takejto myšlienke by ste na základe intuícií mohli uveriť. Predstavte si, že vláda vytlačí a rozdá jednu miliardu každej jednej osobe v krajine. Je zrejmé, že to nutne neznamená, že by sa náhle všetci stali miliardármiv zmysle, že sa presťahujú do najdrahších apartmánov a všade sa budú presúvať súkromnými lietadlami. Mnoho ľudí by sa ale vďaka tomu rozhodlo skoncovať so svojim zamestnaním a firmy by museli dramaticky zdvihnúť mzdy, aby si dokázali udržať pracovnú silu. Zvýšenie miezd by viedlo k vyšším cenám a výsledná inflácia by zničila väčšinu, ak nie všetok zisk.
Ak by namiesto miliardy, dostával každý jeden dospelý občan len 12 000 ročne, ako to naznačujú obhajcovia základného príjmu, znamenalo by to oveľa menšiu zmenu. Zdá sa však, že i v takomto prípade sa uplatňuje rovnaká zásada. Ak všetci získajú mesačne o tisícku viac, znamená to, že odpoveďou bude dvíhanie cien?
Našťastie nová štúdia z podobného programu v Mexiku nám dáva reálne výstupy. Ukazuje, že vyplácanie hotovosti nespôsobuje infláciu, alebo ak áno, účinky sú veľmi, veľmi mierne.
V roku 2003 mexická vláda spustila program potravinovej pomoci známy ako Programa de Apoyo Alimentario (PAL) zameraný na chudobné vidiecke regióny. Zavedením programu sa vláda podujala na experiment. Vybrala 200 dedín, niektoré dostali nepeňažnú potravinovú pomoc, čo znamená balík základných potravín, ako je ryža, rastlinný olej a konzervované ryby. Celková tržná hodnota potravín bola približne 200 pesos (20 amerických dolárov) mesačne pre jednu domácnosť. Ostatné dediny dostali podobnú sumu v hotovosti, alebo dokonca nič, tie poslúžili ako kontrolná skupina.
Ekonómovia, ktorí program vyhodnocovali, Jesse Cunha z Naval Postgraduate School, Giacomo De Giorgi zo Ženevskej školy ekonomiky a manažmentu a Seema Jayachandranová z Northwestern University, chceli vedieť, aké budú dopady na ceny. Dokáže rozdávanie peňazí bez akýchkoľvek podmienok zvýšiť ceny? Čo urobí rozdávanie potravín s potravinovým trhom v týchto dedinách?
Výskum uvádza, že sa neobjavili štatisticky významné zmeny v cenách v oblastiachkde sa rozdávala hotovosť. Odhadom ceny vzrástli o 0,2 percenta, ale vedci nemôžu vylúčiť možnosť, že by to nemuselo mať žiaden dopad. Naopak, v obciach, ktoré dostávali potraviny, klesli ceny o 3,9 percenta. To dáva zmysel, ľudia sú menej ochotní kupovať niečo, ak im niekto dá časť z toho úplne zadarmo. Preto musia výrobcovia znižovať ceny, aby získali viac kupujúcich.
Rozdiely pri dopadoch pri rozdávaní peňazí oproti rozdávaniu jedla je spôsobený chudobnejšími, vzdialenejšími dedinami, ktoré majú menej obchodov. To dáva rovnako zmysel, vo veľkej dedine s veľkou konkurenciou medzi obchodmi si môžu dodávatelia menej často dovoliť znížiť ceny. Už i tak ich museli čo najviac znížiť, aby sa dokázali popasovať s konkurenciou. V chudobnejších a izolovanejších obciach však môžu obchody efektívne fungovať ako monopoly a účtovať si viac za ponúkaný tovar.
Vedci zistili, že pokles cien spôsobený tým, že ľudia v týchto dedinách dostávajú potraviny namiesto hotovosti, zvyšuje ich hodnotu dávky približne o 28 pesos (2,80 dolára) mesačne. Potravinová pomoc nielenže pomohla ľuďom dostať sa k jedlu, ale zlacnila potraviny a tým si mohli dovoliť, kúpiť si viac potravín, v prípade ak mali za čo. Výskumníci odhadujú, že poskytovanie potravín v dedinách, kde ceny klesli, sa rovnalo 14-percentnému zvýšeniu mesačnej hodnoty programu. To je naozaj zaujímavé zistenie.
Existuje veľa dôkazov o tom, že rozdávanie hotovosti funguje rovnako, alebo ešte lepšie než pomoc v naturáliách. Cunha vo svojom predchádzajúcom výskume z roku 2014 zistil, že vďaka získavaniu hotovosti si ľudia začali nakupovať rôzne druhy potravín, viac než len to, čo by im poskytovali potravinové koše, vrátane výživnejších čerstvých, rýchlo sa kaziacich potravín, ktoré by sa nedali rozdeľovať spôsobom, akým je PAL. Takisto uvádza odhad, že náklady na distribúciu potravinovej pomoci v rámci mexického programu vychádzajú výhodnejšie pre transfer peňazí, kde predstavovali len 2,4 percenta oproti 20 percentám pri rozdeľovaní potravín. Hotovosť bola lepšou voľbou pre potreby ľudí a lacnejšia z pohľadu distribúcie.
Treba však priznať dôležitú výhodu pri rozdávaní pomoci v naturáliách: dokážu znížiť ceny potravín a iného tovaru, zatiaľ čo prevody peňazí nie. A ak tento účinok prevažuje nad zvýšenými nákladmi na distribúciu potravín v porovnaní s hotovosťou, poskytovanie potravín je nákladovo efektívnejšie a prináša viac pomoci v prepočte na jeden dolár než poskytovanie hotovosti.
Ekonómovia ale nie sú presvedčení, že tvorcovia politiky by sa mali prikláňať k potravinovej pomoci namiesto hotovostnej. "Elektronické prevody dávok sú finančne náročnejšie než rozdávanie hotovosti, čo je zase ale náchylnejšie na korupciu. Chudobné regióny sú plné nedokonalostí trhu, čo by mohlo obmedziť efektívnosť peňažných prevodov," hovorí Jayachandranová. "Tu potrebujeme pomoc zo strany štátu, možno ideálnejšou cestou by bolo povzbudenie do obchodovania prostredníctvom dotácií atď." Mexická vláda je rovnakého názoru. Prispôsobila PAL a dnes už väčšinou rozdáva hotovosť, ale ponúka aj nepeňažnú podporu. "Nakoniec politici musia povedať rozhodujúce slovo, o tom, ktorý mechanizmus je optimálny. Musia zvážiť veľa rôznych faktorov ako sú náklady na dodanie, cenové efekty, dopady na spotrebu atď.," hovorí Cunha.
Čo táto štúdia z praxe znamená pre základný garantovaný príjem?
Extrapolácia mexickej skúsenosti do iných krajín, obzvlášť tých bohatších, je zložitá. Tento výskum je však možno najlepším dôkazom o inflačných účinkoch hotovostných programov. A to je celkom podstatné zistenie. Hoci existujú zaujímavé rozdiely medzi rozdávaním hotovosti a rozdávaním potravín, to, čo sa rozhodne nestane, je inflačná špirála vyvolaná hotovosťou. Výskum poukazuje na to, že základný príjem a s ním súvisiaca politika sú skutočne pre jednotlivcov väčším prínosom, než nakoľko spôsobí zdraženie jednotlivých tovarov.
