oPeniazoch.sk, FT;ČTK Foto: TASR/AP
Do motora symbiózy medzi ropou a automobilmi sa dostali zrniečka pochybností a začína drhnúť. O dôsledkoch píše Financial Times.
Nedávne oznámenia z Veľkej Británie a Francúzska, že do roku 2040 plánujú zákaz predaja automobilov poháňaných benzínovými a naftovými motormi, umocnilo nutnosť zodpovedať dve kritické otázky pre ropný priemysel.
1. Spôsobia elektromobily pokles dopytu po rope?
2. Ak áno, tak kedy?
Predstavitelia popredných svetových ropných spoločností sa už otázkami vážnejšie zaoberajú. Výkonný riaditeľ Royal Dutch Shell, Ben van Beurden, túto výzvu nespochybňuje. Podľa neho bude náročnejšie rozhodnúť, ktoré polia naďalej rozvíjať, pretože konkurencieschopné zostanú len tie najlacnejšie a najproduktívnejšie. Pokiaľ by nastal ten najoptimistickejší scenár v nasadzovaní elektromobilov, dopyt by podľa van Beurdena dosiahol vrchol koncom 20. rokov. To by si ale vyžadovalo "omnoho agresívnejšie" politické kroky v oblasti zmeny klímy, ale aj rýchlejšie inovácie v technológii baterií než vidíme doposiaľ. Iní sú toho názoru, že prechodné období potrvá podstatne dlhšie. ExxonMobil verí, že dopyt po rope porastie až do 40. rokov, hoci pomalším tempom.
Ktorý z dvoch scenárov bude nakoniec pravdivejší záleží na mnohých faktoroch. Najvýznamnejšia je budúcnosť osobných automobilov, ktoré sa podľa údajov Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) v roku 2015 podieľali na svetovom dopyte po rope 26 %. To je viac než podiel leteckej dopravy a petrochemického priemyslu dohromady.
Rovnako ako politické prísľuby o odklone od benzínových a naftových automobilov je dôležitá i angažovanosť výrobcov automobilov. Volvo v júli oznámilo, že všetky modely fabriky budú elektrické alebo hybridné od roku 2019. Tesla zintenzívnila úsilie preniknúť na masový trh. Uviedla Model 3 za cenu od 35 000 dolárov, čo je prvé auto pre bežného spotrebiteľa.
O budúcnosti ropného priemyslu ale nebudú rozhodovať automobilky v Británii ani vo Francúzsku. Kým v krajinách Organizácie pre hospodárku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa má dopyt po rope v rokoch 2015-2040 znížiť o takmer 12 %, v zostávajúcej časti sveta má podľa IEA o 19 % narásť. Koncom tohto obdobia bude 60 % svetového dopytu po rope pochádzať zo štátov mimo OECD.
Spaľovacie motory tak rýchlo neskončia, čaká ich dlhší život v rozvojovom svete, kde sa trh osobných automobilov rozvíja najrýchlejšie. "Stále sú tu aj vyspelé krajiny, ktoré sa nedokážu len tak prepnúť na elektromobily, pretože nemajú dostatočnú infraštruktúru a nie sú na to dosť bohaté," vyhlásil van Beurden. Šéf BP, Bob Dudley, označil rozvoj smerom k elektromobilom za nevyhnutný, avšak konvenčné osobné autá budú podľa neho na našich cestách dominovať ešte celé desaťročie. "Predpokladáme, že v roku 2035 bude na cestách 100 miliónov áut na baterky. Aj keby to bolo dvakrát toľko, stále tu budú dva milióny konvenčných áut." Zhruba s rovnakou prognózou prišli Goldman Sachs, podľa banky podiel elektrovozidiel vzrastie z 0,2 % v roku 2016 na päť percent v roku 2030.
Pokles dopytu po rope zo strany osobných automobilov môže kompenzovať nákladná doprava, či letecké preprava, pre ktoré je prechod na alternatívne palivá náročnejší. Za trvalého odberateľa sa dá považovať petrochemický priemysel. Ako vyhlásil šéf saudskoarabského štátneho energetického gigantu Aramco, Amín Násir, história nás učí, že napriek úbytku podielu zavedeného paliva na trhu v absolútnych číslach, dopyt po ňom rastie. Príkladom môže byť uhlie v priebehu 20. storočia.
Podľa niektorých analytikov je ale uvedený pohľad nesprávny. V prípade, že sa Číne a Indii podarí zdokonaliť výrobu batérií, rozvojový svet sa môže naopak stať katalyzátorom trhu elektromobilov. Čína je už dnes najväčším odbytiskom elektromobilov a výrobu batérií začína vďaka znižovaniu nákladov ovládať obdobným spôsobom, ako sa jej to podarilo so solárnymi panelmi.
Kingsmill Bond, analytik z výskumnej spoločnosti Trusted Sources, hovorí o bode zlomu, kedy sa náklady na elektromobily dostanú na úroveň konvenčný áut. Vidí to na začiatok 20. rokov.
Jednotlivé predpovede si odporujú, ale ropné spoločnosti musia riešiť strategickú dilemu. Mali by sa po vzore tabakových firiem začať sústrediť na maximalizáciu návratnosti svojho zanikajúceho podnikania, alebo by skôr mali zariskovať a mohutne investovať do obnoviteľnej energie?
Ropný sektor sa týmito otázkami len začína zaoberať. Shell by chcel do alternatívnej energie dávať až jednu miliardu dolárov ročne. Je to síce len zlomok celkových kapitálových výdavkov dosahujícich až 30 miliárd dolárov, ale firma je pripravená v prípade potreby sumu rýchlo zvýšiť.
Nech už akokoľvek dopyt po rope nakoniec klesne, s rastom populácie bude svet potrebovať stále viac energie. Globálny dopyt po nej by sa mal podľa IEA zvýšiť do roku 2040 o 30 %. Ropné spoločnosti tak majú príležitosť, ale súčasne sú pod tlakom – môžu začať loviť v ostatných oboroch energetického sektoru. Väčšina investuje do zemného plynu v nádeji, že je to čistejší zdroj než uhlie, alebo ropa.
Otázkou zostáva, či by tieto firmy nemali diverzifikovať svoju činnosť smerom k obnoviteľnej energii. BP po roku 2000 investovala osem miliárd dolárov do veterných a solárnych elektrární a do biopalív, ale väčšinu z tejto sumy nakoniec odpísala. Spoločnosť Total nedávno vložila 2,5 miliardy dolárov do výroby akumulátorov a do solárneho sektoru, Royal Dutch Shell buduje veternú farmu v dánskych pobrežných vodách a na svojich čerpacích staniciach inštaluje nabíjacie stojany pre elektromobily a vodíkové stojany pre hybridné autá. Ako skonštatoval Ben van Beurden, nové palivá znamenajú novú príležitosť, v stredne až dlhodobom horizonte bude obnoviteľná energia rozhodne medzi podnikateľskými aktivitami firmy.
