Vlastná identita neberie ohľad na ekonomiku: Prečo je odtrhnutie Katalánska od Španielska zlý nápad

, CNBC Foto: TASR/AP

Rozdelenie by znamenalo nielen politický prevrat v krajine, ale malo by aj významné dôsledky pre hospodárstvo oboch strán.

Voliči v prosperujúcom španielskom regióne si budú môcť povedať, či by boli za odtrhnutie Katalánska od Španielska. "Katalánsko patrí svetu, ktorý sa pozerá vopred, preto sa rozhodneme o svojej budúcnosti 1. októbra," vyhlásil protestne Carles Puigdemont, prezident regiónu Katalánsko, začiatkom tohto mesiaca.

Politici bojujúci za nezávislosť regiónu dúfajú, že získajú úplnú politickú a ekonomickú autonómiu od Španielska. Referendum má dať v tomto smere jasný odkaz Madridu. Španielska polícia oznámila, že tento týždeň už musela zasahovať pred niekoľkými kanceláriami regionálnej vlády v Katalánsku, rastúce napätie vyvoláva zákaz referenda o nezávislosti.

Katalánsko , ako najbohatší zo 17 regiónov Španielska, tvorí zhruba 19 % španielskej ekonomiky, ktorá profituje z cestovného ruchu, vývozu, výroby a priemyslu. O odčlenení sa hovorí od založenia Estat Català – politického hnutia z roku 1922 – a trvalo počas celej 36-ročnej diktatúry Francisca Franca. Za oživením myšlienky počas ostatných rokov stáli najmä ekonomické problémy Španielska, rozhodnutie ústavného súdu z roku 2010 o zmiernení suverenity Katalánska a nedôvera voči Madridu alebo centralizovanej španielskej vláde.

Okamžité následky odlúčenia by boli pre obidve strany negatívne, tvrdí Alain Cuenca, profesor ekonómie na univerzite v Zaragoze v Španielsku pre televíziu CNBC. "Vytvorenie hranice by viedlo k strate pracovných miest, príjmov a bohatstva pre všetkých, či už žijú v Katalánsku alebo v ostatných častiach Španielska," povedal Cuenca. "Tieto straty by boli vyvolané prekážkami obchodu, finančnými problémami, výdavkovými potrebami nového štátu."

Zatiaľ čo Katalánci tvoria len asi 16 percent španielskej populácie, Katalánsko prispieva do celkovej španielskej ekonomiky a podľa krajskej vlády ročne 223,6 miliardami eur.

Údaje z oficiálnych európskych a katalánskych zdrojov hovoria o to, že v prípade rozdelenia by región  rýchlo získal približne 16 miliárd eur ročne, keďže už nebudú musieť platiť dane Španielsku. To by potom viedlo k strate približne 2 % pre španielskych HDP ročne. Katalánsko by dokázalo ťažiť aj z vývozu, 35,5 % jeho exportu ide na španielsky trh. Katalánsko by musela investovať do do novej infraštruktúry na štátnej úrovni, nové veľvyslanectvá, centrálna banka atď.

Tento týždeň španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos tvrdil, že Katalánsko v prípade odtrhnutia čaká ekonomický pokles na úrovni 25 až 30 percent a nezamestnanosť sa zdvojnásobí. V konečnom dôsledku by však obe strany čakali rokovania o ich dlhu voči Európskej únii.

Španielsky národný verejný dlh v roku 2016 podľa štatistiky centrálnej banky dosiahol približne 1,1 bilióna eur. Katalánsko v roku 2016 malo jeden z najväčších verejných dlhov zo španielskych regiónov, zhruba 72,2 miliárd eur. Približne 6 miliárd eur z neho tvorili emitované dlhodobé cenné papiere, ale aj ostatné úvery od rôznych inštitúcií. Katalánsko má v rukách 16,34 % španielskeho dlhu, čo nie je malá položka. Tento aspekt, spolu so stratou daňových príjmov z Katalánska, by mal nepriaznivý vplyv na španielsku ekonomiku. Ale vplyv rozdelenia na dlh sa podľa Cuenca predvídať nedá. "Problém je opäť prechod: koľko rokov by pretrvávali finančné problémy? O koľko pracovných miest, koľko investícií a koľko obchodných operácií by sme prišli počas obdobia prechodu?" Nikto to presne zrátať nevie," povedal Cuenca.

Pre úspešný štart nezávislého Katalánska je rozhodujúce, či by prevzalo percento španielskeho dlhu a či by muselo splatiť svoj vlastný dlh. Každá situácia by mohla poškodiť nový katalánsky národ rovnako ako aj potenciál rastu ekonomiky.

"Pokiaľ by Katalánsko malo zostať súčasťou EÚ, nič sa nezmení," uviedol Albert Banal-Estañol, profesor ekonómie na Universitat Pompeu Fabra pre CNBC. V takom prípade by si Katalánsko ponechalo súčasných obchodných partnerov a naďalej používalo euro. Katalánsko však nemá automatické právo na členstvo v Európskej únii. Táto otázka odráža problémy, ktoré vznikli počas referenda o nezávislosti v roku 2014 v Škótsku. Aby sa mohlo stať súčasťou únie, musí získať jednohlasné "áno" od členov EÚ a teda aj od Španielska a jeho spojencov, ktorí pravdepodobne nebudú hlasovať za zotrvanie Katalánska v únii. Ak by mu bol odopretý vstup alebo sa ukázali ťažkosti pri vstupe do únie, katalánska ekonomika by čelila veľkým prechodným nákladom, keďže EÚ predstavuje zhruba 65,8 % katalánskeho vývozu. Okrem toho môže Katalánsko čeliť aj obchodnému bojkotu zo strany Španielska, čo by nebolo nič nové. "Nie je jasné, ako dlho by taký bojkot trval ani jeho rozsah," povedal Banal-Estañol. "Firmy môžu hľadať nové trhy, tak ako tomu bolo aj v minulosti, počas predchádzajúcich bojkotov alebo počas ťažkej hospodárskej krízy v Španielsku."

Katalánsko by mohlo tiež čeliť hospodárskej turbulencii z dôvodu upustenia od jednotnej meny a zvýšenia taríf za tovary a služby. V konečnom dôsledku však katalánski nacionalisti zaplatia akúkoľvek cenu za nezávislosť bez ohľadu na ekonomické straty. "Hospodárske argumenty nebudú prevládajúce v diskusii o nezávislosti Katalánska," povedal Cuenca. "Argumenty, ktoré používajú obe strany, sa odvolávajú na identitu."

 

Súvisiace články

Aktuálne správy