oPeniazoch.sk, OECD;QZ Foto: TASR/AP
Po desaťročí pokroku, ktorý sa dosiahol pri znižovaní počtu podvyživených ľudí, zdá sa, že globálny hlad opäť rastie.
Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vydala aktuálnu správu, v ktorej za nedostatok potravín viní nárast konfliktov na celom svete, za mnohými stoja klimatické zmeny.
Z 815 miliónov podvyživených ľudí, čo je každý desiaty človek planéty, žije viac ako 489 miliónov v častiach sveta postihnutými ozbrojenými konfliktami. Mnohé z nich sú v regiónoch ovplyvnených sýrskymi vojnami. Krajiny mimo týchto regiónov, ktoré čelili podobným prebiehajúcim konfliktom, zahŕňajú Južný Sudán, Jemen, Kamerun, Čad, Nigériu, Afganistan, Pakistan a Indiu.
Je znepokojujúce, že niektoré z týchto konfliktov sa zhoršili z dôvodu zvýšeného sucha a záplav spojených s fenoménom El Niño a šokmi súvisiacimi so zmenou klímy. Správa OSN varuje, že keďže sa zmena klímy zhoršuje, cieľ zažehnať hlad do roku 2030 bude čoraz ťažšie dosiahnuteľný.
Rovnako ako pri akomkoľvek inom globálnom probléme, ktorý postihuje stovky miliónov ľudí, neexistuje žiadny recept pre riešenie chronickej podvýživy. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je poučiť sa z úspechov minulosti. OSN poukazuje na prípadovú štúdiu, zo severnej Ugandy, ktorú zničili ozbrojené konflikty v deväťdesiatych rokoch. Investície do obnovy, prostredníctvom rozvoja komunít a zlepšenia poľnohospodárskej praxe, viedli k výraznému zlepšeniu hospodárskej a potravinovej bezpečnosti. Do roku 2011 sa mnohé oblasti zo severnej časti krajiny, ktoré boli dvadsaťročnou konfliktnou zónou, dokázali dopracovať k udržateľnosti a už nepotrebovali žiadnu potravinovú pomoc.
