oPeniazoch.sk, TASR
Česká národná banka (ČNB) by mohla do budúcnosti zvýšiť podiel zlata na devízových rezervách. Zrejme však nepôjde o dramatický rast, nakoľko budúcnosť ceny zlata je veľmi neistá. Uviedol to tento týždeň člen Bankovej rady ČNB Vojtěch Benda. Zlato označuje za „talizman“ a nízke zlaté rezervy Česka podľa neho nepredstavujú žiadny problém.
ČNB drží momentálne vo svojich trezoroch približne 10 ton zlata. V porovnaní s inými krajinami je to relatívne málo. Napríklad, Slovensko drží okolo 32 ton zlata a Nemecko viac než 3000 ton tohto kovu. Väčšiny zlatých rezerv sa ČNB zbavila koncom 90. rokov, uviedol server novinky.cz.
„Za vhodných podmienok môžeme devízové rezervy v zlate zvýšiť,“ povedal Benda. Podľa neho by bezpečný podiel na devízových rezervách ČNB nikdy nemal prekročiť 3 % pre kolísavú cenu tohto drahého kovu. V súčasnom období tvorí zlato menej než 1 % českých rezerv. Zvýšenie na 3 % by tak znamenalo prikúpenie niekoľkých desiatok ton zlata.
Benda by však bol pri nákupoch opatrnejší. „Napríklad z hľadiska investícií je omnoho zaujímavejšie, než kupovať priamo fyzické zlato, kupovať si akcie firiem, ktoré zlato ťažia. Tie sú totiž schopné omnoho lepšie odolávať prípadným výkyvom komoditných cien,“ myslí si Benda.
Okrem toho pripúšťa, že na význam zlatých rezerv nemajú centrálne banky jednotný názor. Napríklad Bank of Canada nemá žiadne zlato, uviedol. „Potom sú tu štáty s veľmi nízkymi devízovými rezervami v zlate, ako napríklad Maďarsko. Nevidím v tom problém a nemyslím si, že by sa niečo zásadne zmenilo, ale ak tým budeme môcť podporiť prípadne väčšiu dôveru domácností a českých firiem v domácu menu, tak by som sa debate o miernom zvýšení devízových rezerv v zlate nebránil,“ dodal člen Bankovej rady ČNB.
Naznačil však, že dôležitosť zlatých rezerv ľudia preceňujú a mentálne žijú v predstave, že mena je krytá zlatom, čo už dávno neplatí. „Zlato je taký, ako sa v ekonómii hovorí, talizman, má talizmanickú hodnotu. Je pravda, že pre väčšinu verejnosti je akýmsi garantom, aj keď neprávom, stability meny a vymeniteľnosti meny,“ uviedol.
Pripomenul, že za prvej republiky maximálna držba devízových rezerv dosahovala v 30. rokoch okolo 100 ton zlata. V porovnaní s tým povestný zlatý poklad, ktorý nazhromaždili domácnosti a firmy v zbierkach určených pre vznik československej meny, predstavoval 300 kg zlata. To je zlomok, asi 0,3 % z celkového objemu zlatých rezerv v tom období.
Preto je podľa neho možné označiť za mýtus, že zlaté rezervy centrálnej banky po vzniku Československa zabezpečili občania svojou zbierkou. „Okolo 300 kg zlata, to je pár tehál, to by skutočne na zabezpečenie stability meny alebo pokrytie našej meny zlatom nestačilo. Zlato sa potom nakupovalo na trhoch, čo robila centrálna banka. Je to rovnaký mýtus ako to, že Národné divadlo sa postavilo zo zbierok. Pritom sa vie, že najväčším podielom prispeli české stavy a habsburský dvor,“ dodal Benda.
