Bumerang pracovnej sily: Ekonomické dôsledky pravdepodobného návratu pracujúcich domov

Diskusia 5  
Bumerang pracovnej sily: Ekonomické dôsledky pravdepodobného návratu pracujúcich domov
Zdroj: Colliers International Group
Foto: SITA;thinkstock


7. 9. 2017 - Veľký počet emigrantov, väčšinou mladých, kvalifikovaných a vzdelaných ľudí, ktorí využili pravidlá pre voľný pohyb pracovnej sily v Európskej únii, prispel k výraznému nedostatku pracovných síl v národných ekonomikách krajín strednej a východnej Európy. Avšak rýchlejší rast miezd v regióne strednej a východnej Európy v budúcnosti pravdepodobne, okrem iného, povzbudí niektorých migrantov k návratu domov.

V západnej Európe žije 7 miliónov občanov krajín strednej a východnej Európy, vrátane 14,1 % Rumunov, 9,8 % Bulharov a 6,6 % Poliakov. Napríklad, v Taliansku žije viac ako 1 milión Rumunov. Návrat aj pomerne malého počtu z nich by zvýšilo regionálny HDP a stimulovalo rozvoj realitných trhov – uvádza Colliers International vo svojej najnovšej prieskumnej správe s názvom „Bumerang pracovnej sily".                                                              

Takýto „bumerangový efekt“ by sa s najväčšou pravdepodobnosťou prejavil vo zvýšených investičných objemoch a vo vyššom dopyte po kancelárskych a priemyselných nehnuteľnostiach. Oživil by sa tiež dopyt po spotrebnom tovare, čo by pomohlo rastu v odvetviach maloobchodu a logistiky.

Zmeny v „push“ a „pull“ faktoroch pre emigrantov

Z finančného hľadiska tlačia prísnejšie pracovné trhy v strednej a východnej Európe na zohľadnenie inflácie vo mzdách pre kvalifikovaných pracovníkov. V strednej a východnej Európe výrazne vzrástli minimálne mzdy (od 7 % až do 15 %). Mena (vrátane slabšej britskej libry po Brexite) a daňové sadzby pomôžu v nasledujúcich 5 až 10 rokoch k rýchlejšiemu zovretiu ešte stále roztvorených rozdielov v čistých mzdách. Náklady na život v strednej a východnej Európe stúpajú, ale tento faktor narastá rýchlejšie aj v lokalitách akou je Veľká Británia.

Emocionálne faktory zvažuje každý individuálne, ako napríklad používanie rodného jazyka alebo vzdelávanie. Trochu zmiernili sa zmiernili aj niektoré „push“ faktory v strednej a východnej Európe, ako napríklad korupcia, politická nestabilita a slabé postavenie inštitúcií, ktoré predtým značne zavážili. Údaje OECD zas naznačujú zhoršenie kvality života v niektorých západoeurópskych krajinách. Napriek týmto „push“ a „pull“ faktorom, ktoré by mohli naznačovať návrat pracujúcich zo strednej a východnej Európy do vlasti, prieskumy medzi zamestnancami v strednej a východnej Európe stále poukazujú na túžbu mladých ľudí nasledovať svojich rovesníkov na západ.

Exodus – rozsah diaspóry

Presun obyvateľov, ktorí sa narodili v krajinách strednej a východnej Európy, na západ sa zmenil na príliv po vstupe krajín V4 do EÚ v roku 2004 a po zrušení všetkých obmedzení voľného pohybu pre Rumunov a Bulharov v roku 2014. Prvotným motivátorom tohto pohybu bola veľká nerovnosť medzi výškou príjmov v jednotlivých lokalitách.

Nižšie uvedený graf znázorňuje rovnocenné % populácie krajiny s bydliskom v západnej Európe v roku 2016.

Bumerang pracovnej sily: Ekonomické dôsledky pravdepodobného návratu pracujúcich domov

 

Geografické rozšírenie

Rovnako zaujímavé je aj geografické rozšírenie obyvateľov strednej a východnej Európy. V Taliansku tvoria Rumuni najväčší podiel migrantov zo strednej a východnej Európy. V Spojenom kráľovstve žije v súčasnosti podľa odhadov približne 845 000 Poliakov. Čo je tretina z celkového počtu Poliakov v západnej Európe a 2,2 % populácie Poľska. Percento Maďarov a Slovákov žijúcich v západnej Európe je na významnej úrovni 4,4 % a 4,3 % ich národnej populácie. Podiel Čechov v západnej Európe je najnižší – štatisticky na úrovni 1,7%.

Veľká Británia – obľúbená destinácia pre emigrantov zo strednej a východnej Európy

Podstatná časť emigrantov z krajín strednej a východnej Európy sídli vo Veľkej Británii. Medzi nimi aj 40 % Slovákov žijúcich v západnej Európe. Brexit síce zasadil úder tomuto vývoju. Avšak ani rok po Brexite neexistujú žiadne skutočné náznaky zmeny v politike voľného pohybu ľudí (s výnimkou Spojeného kráľovstva). Doterajšie platformy proti prisťahovalcom z EÚ nezískali v západoeurópskych krajinách žiadnu významnú politickú podporu v anti-prisťahovaleckej legislatíve.

Nasledujúca tabuľka uvádza % migrantov zo strednej a východnej Európy vo Veľkej Británii a ich % v porovnaní s národnou populáciou.
Bumerang pracovnej sily: Ekonomické dôsledky pravdepodobného návratu pracujúcich domov

 

Vrátia sa emigranti? Nastane pracovný „bumerang“?

Kombinácia rastu miezd, nízkych daní, lepšej správy verejných záležitostí a právnych rámcov, modernejšie vzdelávacie systémy, známe kultúrne prostredie a vládna podpora by mohli byť „pull“ faktormi, ktoré by mohli emigrantov povzbudiť k návratu.

„Budúce mzdy v regióne strednej a východnej Európy budú rásť rýchlejšie. To je argument, ktorý môže presvedčiť pracujúcich, aby zostali vo svojich rodných krajinách. V nasledujúcich 10 rokoch bude veľmi pravdepodobné, že sa udrží výrazne vyššia miera rastu mzdových nákladov v strednej a východnej Európe, nízka miera nezamestnanosti a vysoké tempo rastu HDP," hovorí Mark Robinson, špecialista Colliers International pre prieskum trhu v krajinách strednej a východnej Európy.

Bumerang pracovnej sily: Ekonomické dôsledky pravdepodobného návratu pracujúcich domov

Za predpokladu, že produktivita pracovníkov bude držať krok s Európou, by sa mal objaviť aj zvýšený objem investícií v budúcnosti. To by malo znamenať vyšší dopyt po kancelárskych a priemyselných nehnuteľnostiach a zvýšené výdavky v maloobchodnom sektore.

Mena a daňové aspekty

Menové efekty budú s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti zvyšovať aj kúpnu silu pracovníkov v domovskej krajine v porovnaní s emigrantmi. Českí a poľskí pracujúci získali po vstupe do EÚ, vďaka tomu, že zostali doma platením v miestnych menách 19,4 % a 9,4 % na kúpnej sile v eurách.

Pracovníci, ktorí sídlia a platia dane v strednej a východnej Európe, platia daň z príjmov v nižších sadzbách ako ich západoeurópski kolegovia v platovej triede 1 000 až 1 500 eur/mesiac (s výnimkou Francúzska na tejto úrovni).

Bumerang pracovnej sily: Ekonomické dôsledky pravdepodobného návratu pracujúcich domov

Pomáhajú vlády?

Zdá sa, že najďalej na ceste k zavedeniu stratégie na prilákanie migrantov domov sú Slovensko a Maďarsko. Predovšetkým Maďarsko čelí jazykovým problémom pri úvahách o získavaní lacnej pracovnej sily zo slovanských krajín a trpí najhorším nedostatkom pracovných síl. Program Slovenska na prilákanie migrantov domov má byť spustený na jeseň tohto roku. Rumunsko využilo finančné prostriedky EÚ na to, aby získalo až 30 miliónov eur pre návrat podnikateľov, ktorým poskytlo finančné prostriedky vo výške 40 000 eur (4,5-násobok ročných miezd) na vytvorenie nových podnikateľských zámerov. Poľsko ani Bulharsko nemajú zatiaľ žiadny plán a v Českej republike beží len špecifický vedecký program.