Z maznáčika miliardár: Príbeh o tom, ako vystúpiť z tieňa úspešných rodičov

Pridajte názor  
Z maznáčika miliardár: Príbeh o tom, ako vystúpiť z tieňa úspešných rodičov
Zdroj: Business Insider
Foto: YT/fortune;SITA/AP


7. 9. 2017 - Ben Lerer je dnes generálnym riaditeľom spoločnosti Group Nine, digitálnej holdingovej spoločnosti pre štyri značky: The Dodo, Seeker, Thrillist a NowThis. Jeho otec je spoluzakladateľom Huffington Post a sestra Izzie má vlastnú značku The Dodo. Pre ľudí, ktorí ho obviňujú, že je úspešný, pretože má úspešných rodičov, má niekoľko odkazov.

Lerer v podcaste pre Business Insider vyrozprával, ako sa z celkom "slušne rozmaznaného dieťaťa" dokázal vypracovať na magnáta pre digitálne médiá. Ale aj to, čo poháňa jeho ambície vystúpiť z tieňa svojho úspešného otca.

Ben Lerer vyrastal pod taktovkou svojho otca Kena, ktorý počas jeho detstva buduje spoločnosť s názvom Robinson Lerer Montgomery pre korporátnu komunikáciu. Neskôr otec zažal pracovať pre AOL počas fúzie AOL sTime Warner. A potom si dal trochu prestávku, aby zistil, čo by chcel robiť ďalej a pustil sa do HuffPo. Po väčšinu detstva, s jednou alebo dvoma rokmi výnimiek, mladý Lerer vždy videl otca, ako sa venuje svojmu vlastnému podnikaniu. Nikdy tak vo svojom blízkom okolí nestretol osobu, ktorá by mala tradičnú prácu. Navyše mal všetko čo si vymyslel, netrápila ho vlastná budúcnosť.

Spoluzakladatelia Huffington Post, Arianna Huffington a Kenneth Lerer
Spoluzakladatelia Huffington Post, Arianna Huffington a Kenneth Lerer


„Bol som sebecký chlapec, ktorý robil všetko pre seba. Hoci som bol dobrý študent, nevedel som, čomu by som sa mal venovať, keď vyrastiem. Ale vždy som bol v blízkosti médií a podnikania, takže ma to vždy zaujímalo, ale nie v žiadnom konkrétnom smere. Až kým absolvujete vysokú školu a stojíte pred otázkou "Čo budem robiť so svojím životom? " Vybral si oblasť služieb, kde sa ale dlho neohrial. Spoločne s kamarátom z vysokej školy začali rozmýšľať o vlastnom podnikaní. Nemali skúsenosti s reklamou ani podnikaním.Za to však pravidelen vyrážali do ulíc za zábavou. Zároveň im neunikla sila DailyCandy na a jej čitateľskú bázu. Rozhodli sa úspech skopírovať a založiť Thrillist, ale s tipmi a odporúčaniami pre chlapov. Vzišiel z toho  newsletter pre pánov o tom, ako sa baviť na Manhattane. "Mimochodom, bolo to šité na mieru konkrétneho chlapíka. Takého ako bol Ben a Adam, vo veku 22, 23 rokov. Nepotrebuje veľa peňazí na to, aby ste začali posielať e-maily svojim priateľom, ale trochu sme zacítili, že na trhu existuje príležitosť. Šli sme za sponzormi DailyCandy, a spýtali sa, či by do nás nechceli investovať. Keby sme vtedy nezískali 250 000 dolárov, neviem ako by to skončilo, pretože som nechcel peniaze od môjho otca. Chceli sme to urobiť po vlastnej línii, videl som to ako poriadnu skúsenosť. Nemal som víziu o tom, ako by vyzerala budúcnosť a čo by sme robili ak by sme museli zaobchádzať s každým dolárom, ako keby boli naše posledné. Dnes viem, že vo svete startupov trvá desať rokov, kým sa vytvorí značka, na ktorú každý kašle."

V tom čase bolo naozaj ťažké získať peniaze pre niekoho, kto možno nemalani  víziu, kto sa pokúšal vytvoriť firmu na zasielanie newsletterov. Prvý bulletin poslali o mexickej reštaurácii, ktorú by mohla navštíviť cieľová skupina počas oslavy Cinco de Mayo nasledujúci deň. Bol to prvý pokus vytvoriť nejaký obsah. Email dostalo šesťsto ľudí zo zoznamu kontaktov. "Nemali sme to ani technicky zvládnuté, po odoslaní prišla hláška, že bol mail odoslaný príliš veľa príjemcom. Hľadali sme čo najlacnejšie e-mailové newsletter doručenie a našli sme ponuku za 29 dolárov mesačne. Zarazilo nás to, ako sa odvažuje niekto pýtať toľko peňazí za službu?!"

Z maznáčika miliardár: Príbeh o tom, ako vystúpiť z tieňa úspešných rodičov

Toto obdobie podnikania Lerer považuje za čas potrebný na vybudovanie značky. Bez ohľadu na kvalitu obsahu, bez ohľadu na to, či to bola superpremyslená, sofistikovaná značka, bola to značka. Mala istý spôsob premýšľania o svete a postoj k životu. "Vytlačte toľko zábavy a radosti z každého dňa, koľko len môžete." A tento princíp je niečo, je aj  o 11 rokov neskôr, zatiaľ čo značka prešla veľkými zmenami, stále aktuálne. "Robte veci, ktoré milujete, lepšie. Oceňte svet okolo seba, bavte sa."

Nápad sa ujal. Dokazoval to rast každý týždeň, zvyšujúca sa čítanosť. Začala sa formovať vízia a pocit, že by mohlo skutočne ísť o veľký biznis. Pokrývali už niekoľko miest, ale stále šlo len o e-mailový spravodaj. Ak sa zamyslíte nad dosahom, ktorý dnes majú značky, objavila sa otázka. Kam to celé smeruje? "Bol to chrobák v hlave, nájsť spôsob, ako speňažiť to množstvo zákazníkov mimo reklamy. Čo s nimi ešte môžeme robiť?“

Písal sa rok 2009 a Lerer sa rozhodol investovať. Spojil sa so svojim otcom, aby spoločne hľadali a financovali začínajúce firmy. "Môj otec jedného dňa prišiel ku mne a vraví: "Hej, vieš čo, som už starý frajer, ale je naozaj zaujímavé, čo sa tu práve deje ohľadom tých startupov. Mám pocit, že by sme sa do toho mali snažiť zapojiť. A ja som povedal, áno, vážim si to, ale neviem, o čom to tu hovoríš. A on mi povedal: mali by sme založiť fond a investovať. Všetci mladí chcú mať vlastné firmy, stavím sa, že by sme mohli získať od našich priateľov trochu peňazí. Pozrime sa na tieto veci a uvidíme, či by sme mohli založiť malý fond. A tak sme získali 8,5 milióna dolárov.“

Keď Lererov otec predával HuffPo, pustil sa do fondov trochu vážnejšie. Odvtedy má Lerer Ventures 6 fondov, z ktorých každý zdvojnásobil svoju veľkosť. Bolo to 300 investícií do začínajúcich technologických firiem, mnohé z nich s priamym predajom spotrebiteľom. Tak sa Lerer dostal k obchodovaniu priamo so spotrebiteľmi. Okrem mediálneho podnikania pribudol obchod. A ako to už chodí, dve veci robiť naraz sa nevypláca. Kým jedna oblasť rástla rýchlo, na druhú nebol čas. "Nemali sme do nej investované peniaze, považovali sme za samozrejmosť že mediálna oblasť bude pokračovať v raste." Skončilo to rozdelením. Robili sa viac vlastné veci a obe spoločnosti začali vyžadovať viac kapitálu. Rôzne druhy kapitálu a rôzne druhy talentov. Museli sa vytvoriť oddelené riadiace tímy a podniky, ktoré boli ale na jednej lodi. Thrillist dostal ponuku od Axel Springer aj od Viacomu. "Nebolo to jednoduché rozhodovanie, nadišli veľké a vzrušujúce zmeny v médiách a skutočne to trochu nahnalo strach, pretože to znamenalo oveľa viac investícií a celkovo  zmeniť obchodný model. Niekto by si to zhodnotil tak, že OK, je načase to predať. Vytvoril som skvelú vec, postavil som skvelú značku, robil som to už nejaký čas, v tomto bode je načase skončiť."

Z maznáčika miliardár: Príbeh o tom, ako vystúpiť z tieňa úspešných rodičov

K predaju nedošlo, nakoniec sa všetky spoločnosti zlúčili do jednej skupiny. Filozofia spočívala v tom, že sa vybuduje najväčšia digitálna holdingová spoločnosť. Dnes vytvára obsah pre platformy ako Facebook, Instagram a Snapchat ale aj pre webové stránky. Webové stránky sú dôležité, pri vytváraní značky na nich nájdu ľudia odpovede na svoje otázky, čo je dôležité pre vytváranie fanúšikovskej základne. Lerer je šéfom holdingovej spoločnosti, ktorá vlastní niekoľko značiek. "Chceme vybudovať najlepšie značky pre obsah a najlepšie značky na vytváranie IP pre novú generáciu spotrebiteľov. Značky, ktoré niečo znamenajú, vytvoria širokú škálu obsahu. Väčšina z nich bude pravdepodobne video, ale to vôbec neznamená, že prestávame veriť písanému textu.Thrillist je dokonalým príkladom. Obrovské množstvo ľudí sa spolieha na nás, aby si prečítali o miestnych jedlách a nápojoch, a to je súčasťou značky.“

Podľa Lerera Facebook nie je sociálna sieť, je to mobilná-video-distribučná platforma. Všetky tieto platformy sa pokúšajú vybudovať mobilnú verziu televízora, pretože na americkom televíznom trhu je viac ako 70 miliárd dolárov. Ľudia chcú video, a pretože podnikanie je vo videu. A tak sa vytvára budúcnosť televíznych sietí.

To je v skratke príbeh o kariére a pravdepodobne najdôležitejších rozhodnutiach Bena Lerera. Ako sám tvrdí, úspech jeho otca mu priamo nepomohol. Ale dostáva od neho tie najlepšie rady.

"Mal som tú výhodu, že som vďaka nemu úspešnejší. Ale môj otec mi na moju firmu neposkytol peniaze, pomohol mi ich zohnať. Mimochodom, ako je to s tým jablkom neďaleko stromu? Myslím, že existujú ľudia, ktorí poznajú môjho otca, ktorí vedia aký je bystrý. Tak ako ja aj moja sestra je dosť úspešná, možno je to v génoch. Ale nie sme blázni. Môj otec pomohol mojej kariére a ja si to vážim a som rád, že si to uvedomujem. Ale viete, čo je vtipné? Vyrastal som na Manhattane a mnohí moji priatelia mali veľmi úspešných rodičov, čo sa ukázalo ako značná motivácia pre všetkých. Pre mňa je to strach z neúspechu, v prvom rade. Želal by som si, aby tomu tak nebolo, ale je to tak, a potom veľa záleží od zmyslu života. Aký je váš život a čomu venujete najviac času? Toľkokrát som si už povedal, ach človeče, mohol by som žiť jednoduchší život, ale to nie je pre mňa dostatočne príťažlivé. Ráno musíte vstať z postele a pustiť sa do vecí.“