oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: SITA/AP
Väčšina expertov, ktorí sa zamýšľajú nad pomocou bánk, tvrdí, že najefektívnejším spôsobom, ako zabrániť kolapsu, je navýšiť kapitál banky a znížiť bilancie. Nová štúdia z Bank of Italy a University of Chicago, ale ukazuje, že banky, ktoré sa úspešne zotavili z krízy, majú spoločnú jednu hlavnú vec.
Banky, ktoré sa snažia zvýšiť svoju ziskovosť s rizikovými úvermi, si riadia nesprávnym scenárom. Pre ne príležitostné straty nie sú problém, ide o snahu pokryť tieto straty ešte väčším rizikom. Naopak dobré banky nekompromisne odmietajú poskytovať dodatočné pôžičky najnebezpečnejším klientom.
Štúdia je založená na analýze 110 talianskych bánk, ktoré od 90. rokov zaznamenali prudký pokles ziskovosti. Cieľom bolo sledovať ich hospodársku výkonnosť počas celého hospodárskeho cyklu. Ako sa ukázalo, kľúčovým faktorom je jednoduchý prístup k rizikovým klientom. Úspešné banky znížili objem rizikových úverov v priemere o 13 % ročne, zatiaľ čo tie, ktoré zlyhali len o 4 % ročne.
Riziko klientov bolo hodnotené na základe ich platobnej disciplíny a vývoja marží a ziskovosti. Neziskové firmy, ktoré nemôžu splácať staré pôžičky, majú často najväčší hlad po nových úveroch, pretože sa snažia zo všetkých síl zachrániť. Banky tak čelia tlaku samovražedných špirál, ktorým podliehajú obzvlášť tí, ktorí nie sú primárne zameraní na svoje finančné výsledky.
Toto ilustruje príklad španielskych cajas, nemeckých landensbank a talianskych regionálnych bánk. Často majú dlhodobé vzťahy so svojimi klientmi a medzi nimi existujú silné emocionálne prepojenia. Bankári majú skôr tendenciu prehliadať znaky finančných problémov klienta a sú ochotnejšie poskytovať pomoc aj vtedy, keď je to už márne úsilie. Nemusí tak ísť ani o to, že banky sa snažia zvýšiť svoju ziskovosť tým, že znášajú vyššiu mieru rizika.
Problémy s rozpoznaním finančných problémov bánk majú dnes aj regulačné orgány. Príliš často sa zameriavajú iba na ich kapitál, pretože monitorovanie a analýza finančného zdravia klientov banky je oveľa náročnejšia. Štúdia však naznačuje, že monitorovanie ochoty bánk požičiavať aj rizikovým klientom môže byť vhodnejšie. Možno by sme od regulačných orgánov chceli príliš veľa, ale je isté, že súčasný prístup je príliš mechanický a pravidlá sú príliš všeobecné, myslí si Leonid Bershidsky. Pravdepodobne by individuálnejší prístup priniesol regulácii viac prospechu, aby sme boli nútení minúť veľké peniaze na záchranu niektorých finančných inštitúcií.
