oPeniazoch.sk, quartz Foto: TASR/AP
Zdieľaná ekonomika sa dnes spája predovšetkým s firmami a službami ako je Uber, či TaskRabbit. Avšak ona tu už existovala dávno predtým. V Hollywoode. Jediný spôsob, ako zabezpečiť udržateľnosť a zmluvnú prácu pre všetkých, je vzájomná jednota. Iba tak sa dá zabrániť vykorisťovaniu zo strany tých, ktorí sú na vrchole.
Keď som mal okolo 20 rokov, odišiel som z práce od deviatej do piatej a presťahoval sa do San Francisca. Pracoval som na filme Darwin Awards. Nasledujúcich desať rokov som putoval od jedného projektu k druhému, v hollywoodskej továrni na sny. Pracoval som hlavne ako manažér, ktorý mal vyrokovať povolenia na miesta, kde sa filmy a televízne relácie budú nakrúcať. Bol som súčasťou obrovskej skupiny ľudí pracujúcich na voľnej nohe. Práca na vyžiadanie je neodmysliteľnou súčasťou každého televízneho programu, filmu, či reklamy. Zábavný priemysel je úplne závislý na dostupnosti talentovanej a špecializovanej pracovnej sily, ktorá je pripravená nastúpiť okamžite.
Odbory sa väčšinou vytvárajú, keď sa robotníci sťažujú, že sú nedostatočne zaplatení, alebo musia robiť slabo platené nadčasy. Podobne tomu bolo aj v Hollywoode, kde na Broadwayi vznikla Medzinárodná aliancia zamestnancov divadelných scén (IATSE) v polovici 1880. "Každý z nás si uvedomuje, že jediná nádej na pokrok a liberálne vyhliadky v Amerike a sociálne zisky a sociálne blaho závisia od organizovanej práce. Práve tu v tejto miestnosti je tu po prvýkrát niečo, čoho sa zamestnávatelia najviac báli v Hollywoode… tu je pracovná sila bok po boku, jednotná presne tak, ako by to malo byť," to sú slová krstného otca ekonomiky, Ronalda Reagana, ešte dávno predtým, ako sa stal prezidentom USA, keď v roku 1946 hovoril o zhromaždení hollywoodskych odborových zväzov. Pracovníci zábavného priemyslu potom pochopili, že odborové zväzy sú pre nich nevyhnutnosťou. Pri typickom filme sa napíše scenár, k projektu sa pripojí režisér a zháňajú sa financie. Príprava filmu môže trvať roky, niekedy aj desaťročia, ale ak sa zrazu na pomyselnom semafore objaví zelená, musíte dať dohromady obsadenie a celý tím v časovom strese. Potom sú to pre najkratšie projekty najmenej dva mesiace výroby, dva ďalšie mesiace zhltne postprodukcia a potom ešte dva mesiace na zabezpečenie distribúcie a podpory zo strany médií. O pol roka neskôr už divák dostáva na strieborné plátno výsledok.
V každej fáze, a niekedy aj medzi nimi, sa z časti posádka mení, väčšinou na základe potrieb a zručností jednotlivých pracovníkov. Každá osoba musí mať veľmi špecifický talent, čo si vyžaduje veľmi špecifická práca. "Tím ešte predtým nikdy nespolupracoval. Scény, ktoré sa v ten deň nakrúcali, vyžadovali rôzne dobre zohraté harmonické úlohy: osvetlenie, make-up, vlasy, kostýmy, rekvizity, atď. A na nič nebolo dostatok času. Napriek tomu všetci bez problémov dokázali okamžite spolupracovať. Všetci sa pustili do práce , a nejako to všetko do seba zapadá," napísal oslavne Adam Davidson, novinár, ktorý pracoval ako konzultant na filme The Big Short v roku 2015, pre New York Times.
To je všetko pekné, ale hollywoodsky pracovný trh sú stovky tisíc ľudí s rôznou špecializáciou. Po ich službách nie je konzistentný dopyt. Keď nepracujete, stále len čakáte, že vám niekto zavolá a možno získate dočasnú prácu na jeden deň alebo na jeden týždeň či mesiac. Ak máte šťastie, bude to stála práca na úspešnej televíznej show, ktorá by mohla trvať roky.
Nepredvídateľnosť odvetvia znamená, že ochrana pracovníkov by mala byť prvoradá. Bez prísľubu vysokokvalitnej a dôslednej zdravotnej starostlivosti, prístupu k dôchodkovým a sociálnym programom, by to bol pretek, kde mladší, po práci hladní, a navyše natoľko potrební pracovníci, môžu podliezať mzdy. V takom boji by bolo takmer nemožné zachovať si tento druh talentu, natoľko potrebný na vytváranie hollywoodskej magickej reality. Odbory zabezpečujú, aby tí, ktorí sú odhodlaní pracovať, vedeli, čo môžu očakávať, a navyše majú čo povedať na otázky týkajúce sa ochrany a výhod. Stačí si spomenúť na príklad, keď sa štúdiá a výrobcovia snažili odkrojiť si priveľa, a museli zasiahnuť odbory. Ako to urobili počas Writer's Strike v rokoch 2007-2008, keď autori žiadali spravodlivý podiel na zisku z digitálnych médií, kvôli streamingu na Netflixe v roku 2007. Hovorí sa, že keď kedykoľvek žiadali odbory o solidaritu, vodiči, remeselníci, tréneri zvierat, všetci vedeli, že sa musia postaviť za svojich kolegov, rovnako ako to urobia členovia všetkých ostatných odborových zväzov. Hollywoodski pracovníci vedia, že sú takí silní vďaka tomu, že sú jednotní. A to isté by malo platiť pre zdieľanú ekonomiku 21. storočia.
Pre mnoho firiem sa javia externí a zmluvní pracovníci ako atraktívna, lacnejšia alternatíva k zamestnancom na plný úväzok. Ak však chýba ochrana poskytovaná členstvom v odboroch, spoločnosti ako Uber a Lyft nanovo predefinujú samotnú povahu pracovnej sily. V novom hospodárskom modeli už spoločnosti nie sú povinné poskytovať svojim pracovníkom štandardné mzdy, zdravotnú starostlivosť alebo dôchodkové dávky. Manažment nezávislým dodávateľom nemusí zabezpečiť nič. Krajiny ako Francúzsko a Čína spolu s niektorými štátmi USA, tlačia na túto formu reklasifikácie. Nevýhoda zdieľanej ekonomiky je jasná: ak ste nezávislý pracovník, ste sám. Táto otázka je v súčasnosti mimoriadne naliehavá, pretože počet nezávislých pracovníkov globálne rastie. Podľa dát Freelancers Union z roku 2016 takmer tretina všetkej pracovnej sily pochádzala od nezávislých dodávateľov ako práca na vyžiadanie. Samozrejme v takom prípade absentujú základné práva pracovníkov. Uber sľubuje, že ich zamestnanci majú svoj osud pod kontrolou. "Čím viac budete jazdiť, tým viac budete zarábať," dočítate sa priamo na webovej stránke. Pre vyšší zárobok budete jazdiť viac hodín. Ale deň má len 24 hodín. Čo sa stane, keď sa vaše auto pokazí? Neexistuje žiadne mzdové ochrany, žiadne výhody, žiadna záruka práce. Všetky pracovné náklady sú výhradnou zodpovednosťou pracovníka. V hospodárskej konfrontácii sa vynára otázka, čoho všetkého sa musíme vzdať v prospech takejto "slobody"?
Odbory by sa mali pomaly zamerať aj na hráčov z oblasti zdieľanej ekonomiky – čiastočne aj kvôli uberovej rétorike, ktorá naznačuje, že kolektívne vyjednávanie obmedzuje individuálne právo človeka vybrať si svoj vlastný osud. Firma dokonca vyrobila podcasty o tom, ako by odborová organizácia mohla siahnuť na slobodu vodičov a poškodiť ich schopnosť riadiť si svoje nezávislé "obchody." Ak sa však neurčitá definícia nezávislého zmluvného partnera vzťahuje na pracovníkov, Uber by nemal mať možnosť požadovať, aby ich vozidlá spĺňali určité normy a nemal by byť schopný vyradiť vodičov zo systému, ak ich hodnotenie klesne pod 4,6 hviezdičky. Americký federálny sudca Robert Lasnik si myslí, že ak Uber diktuje vodičom tieto detaily, nespĺňajú definíciu nezávislých dodávateľov.
Ďalším kľúčovým argumentom firiem patriacich do skupiny zdieľanej ekonomiky proti odborovej organizácii je to, že ich obchodné modely budú nefunkčné, ak budú pracovníci klasifikovaní skôr ako zamestnanci než ako nezávislí dodávatelia. Catherine Fisková, profesorka práva na Kalifornskej univerzite v Berkeley, vo svojom článku pre Právnické fórum Univerzity v Chicagu poukazuje na to, že hollywoodske štúdiá sa snažili tento argument použiť pri autoroch niekoľkokrát počas 30-tych a 40-tych rokov. Nepodarilo sa. Podľa Fiskovej je "chybou predpokladať, že kultúrny etický kódex voľného trhu pracovného podnikania v zdieľanej ekonomike je v rozpore so základným rámcom a predpokladmi pracovného práva." Inak sa na to ale pozerajú mladí."Moji študenti vnímajú odborové zväzy skôr ako prekážku, než cestu k práci," hovorí Kate Fortmuellerová, profesorka filmových štúdií na univerzite v Georgii, ktorá sa špecializuje na prácu v Hollywoode. Každý by chcel pracovať na filmoch. Bez odborov by producenti našli ľudí ochotných urobiť potrebnú prácu skutočne pod cenu. To isté platí pre organizácie ako je Uber, Lyft a ďalšie. Keď má spoločnosť prístup k neobmedzenému počtu pracovníkov na pozíciu, bude vždy schopná nájsť ľudí ochotných urobiť viac práce za menej peňazí.
Pri práci na Step Brothers v roku 2007 som pracoval 30 dní bez podpory odborov. Za mesiac som si odniesol domov necelých 3000 dolárov. Najbližší mesiac, prvýkrát v mojej kariére, som bol už plnohodnotný odborár, moja mzda vyskočila o 300 % na takmer 9000 dolárov so všetkými sociálnymi výhodami. Dôvodom bolo, že odbory uzavreli zmluvu s producentmi filmu, ktorá zaručuje balíček minimálnych miezd a výhod každému, kto má titul asistent manažéra. Keďže som bol členom odborov, spadal som pod túto zmluvu. Nevyžadovalo si to žiadnu zmenu v mojich pracovných povinnostiach ani žiadnu zmenu v počte odpracovaných hodín. Jediný rozdiel bol v tom, či som sám proti manažmentu, alebo ako účasť tímu tisícov s podobnými zodpovednosťami a záujmami.
"Nezávislí podnikatelia a krátkodobí pracovníci sa kolektívne dohodnú na významnom prínose pre seba ale aj svoje odvetvie, v ktorom pracujú. Pracovné ani antitrustové právo by sa nemalo chápať tak, že bránia kolektívnemu vyjednávaniu v oblasti zdieľanej ekonomiky," myslí si Catherine Fisková. Ak dnešní pracovníci zdieľanej ekonomiky potrebujú dôkaz o možnostiach kolektívneho vyjednávania, stačí ak svoj pohľad upriamia na Západ.
