oPeniazoch.sk, project syndicte Foto: thinkstock;TASR/AP
Už takmer storočie sa americký dolár považuje za bezpečné útočisko finančného sveta. Žiadna iná mena nedokáže prisľúbiť rovnaký stupeň istoty a likvidity pre nahromadené bohatstvo. V minulých obdobiach v časoch problémov všetci investori a obozretní centrálni bankári zvolili vklady do aktív denominovaných v dolároch, v neposlednom rade aj amerických štátnych dlhopisov. To sa však už zopakovať viac nemusí.
Americký prezident Donald Trump a jeho chaotická administratíva vážne podkopáva dôveru v zelené papieriky. Ešte pred inauguráciou sa Trump pustil do boja s jednou vládou za druhou, vrátane krajín ako je Austrália a Nemecko. Nedávno sa svet zameral na možnosť jadrového útoku, na základe slovnej prestrelky medzi Trumpom a severokórejským diktátorom Kim Čong-unom.
Dolár čelí veľkej skúške. Budú globálni investori aj naďalej vkladať svoje peniaze do krajiny, ktorej vodca nahlas rozpráva o "ohni a besnení", alebo si radšej nájdu finančné útočisko niekde inde?
Od druhej svetovej vojny sa dolár z pohľadu bezpečného prístavu nedostal do takejto pochybnostia ko je dnes.V povojnovom období mimoriadne veľké a dobre rozvinuté americké finančné trhy sľubovali bezkonkurenčnú likviditu. A pretože USA boli dominantnou vojenskou silou, dokázali by sa postarať aj o geopolitickú bezpečnosť. Žiadna krajina nemala lepšiu pozíciu na to, aby poskytla bezpečné a flexibilné aktíva investičného stupňa v rozsahu potrebnom pre globálny finančný systém. Ako uviedla investičná strategička Kathy A. Jonesová pre New Yorku Times v máji 2012, "keď ľudia pocítia znepokojenie, všetky cesty vedú k štátnym pokladniciam."
Prasknutie americkej realitnej bubliny v roku 2007 je dobrým príkladom sily dolára. Všetci vedeli, že finančná kríza a následná recesia sa začali v USA a že práve táto krajina spôsobila blížiaci sa kolaps globálnej ekonomiky. A napriek tomu, dokonca aj na vrchole krízy, vlna kapitálu prúdila na americký trh. Vlna, ktorá umožnila americkému FEDu a ministerstvu financií zrealizovať svoju odpoveď.
Len v posledných troch mesiacoch roka 2008 dosiahli nákupy amerických aktív 500 miliárd dolárov – to je trikrát viac ako čo bolo nakupované v predchádzajúcich deviatich mesiacoch. Čoskoro dolár posilnil. Trh štátnych dlhopisov sa stal jedným z mála finančných sektorov, ktoré dokázali hladko fungovať. Dokonca aj po tom, ako ratingová agentúra Standard & Poor's znížila ratingy štátnych dlhopisov v reakcii na krátky shutdown americkej vlády v polovici roka 2011. Zahraniční investori pokračovali v získavaní amerického dolára.
Veľká časť dopytu po dolároch pred desiatimi rokmi mohla byť pripísaná strachu. Nikto presne nevedel, čo by mohlo nastať a aké to bude mať dôsledky. To isté možno povedať o eskalujúcej konfrontácii medzi USA a Severnou Kóreou. Zopakuje sa história a pošle investorov, aby sa vrhli na dolár?
S tým nepočítajte. Trhy už niekoľko mesiacov naznačujú, že neveria Trumpovi. V tomto momente by strach z novej krízy mohol spôsobiť naopak únik kapitálu od dolára, kedy by Spojené štáty museli čeliť okrem potenciálneho vojenského konfliktu, aj dolárovej kríze. Riziko dolarovej krízy sa zdalo byť minimálne počas týždňov bezprostredne po prekvapivom volebnom víťazstve Trumpa vlani v novembri. Prílev kapitálu do konca minulého roka posunul dolár až na úrovne, ktoré neboli zaznamenané za ostatných desať rokov. Stalo sa tak v dôsledku očakávania rozsiahlej deregulácie, zníženia daní a fiškálnych stimulov vo forme výdavkov na infraštruktúru a zvýšenia výdavkov na údajne podvyživenú americkú armádu. Investori verili v hospodársky rast.
Ale Trumpova administratíva je dnes prešpikovaná škandálmi, stráca dôveru rovnako ako americká mena.V prvých 200 dňoch administratívy dolár stratil takmer 10 % svojej hodnoty. Zatiaľ čo Trump sa zaoberal tweetovaním nezmyslov, investori hľadali alternatívne bezpečné prístavy na iných trhoch, od Švajčiarska až po Japonsko. Tento trend sa začal ešte pred najnovšími americkými nezhodami so Severnou Kóreou, ale skutočné obrátky nabral až teraz. Hrozí, že sa to trvalo podpíše pod straty dolára.
Administratíva Trumpa sa samozrejme môže skutočne snažiť o oslabenie dolára a nechať, nech niekto iný prevezme úlohu globálneho bezpečného prístavu. Takáto abdikácia by bola historicky prvou, a nebezpečne krátkozrakou.
Obľúbenosť dolára ako uchovávateľa hodnoty prináša USA extrémnu výsadu. Keď investori a centrálne banky umiestnia svoje bohatstvo do štátnych dlhopisov a ďalších aktív v USA, vláda USA môže pokračovať v čerpaní všetkého, čo potrebuje na udržanie mnohých bezpečnostných záväzkov na celom svete a na financovanie obchodných a rozpočtových deficitov. Svojím transakčným prístupom k politike sa zdá, že Trump sa viac sústreďuje na náklady na vytvorenie globálnej rezervnej meny ako na výhody. Ale nemôže dúfať, že "urobí Ameriku opäť veľkou", ak sa musí obávať úniku kapitálu, ak nebude schopný uzákoniť svoju domácu agendu, ak bude musieť vyhovieť negatívnym trhovým náladám v zahraničí.
Nebude na Amerike nič "veľké", ak obetuje svoje dominantné postavenie v globálnom finančnom systéme. V prípade, že bude Trump pokúšať dolár priveľmi, pravdepodobne to nakoniec oľutuje.
Autorom je Benjamin J. Cohen, profesor medzinárodnej politickej ekonomiky na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare a autor knihy Menová moc: Pochopenie menovej rivality.
