oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: thinkstock
Všade kam sa pozriete vidíte príznaky napätia pochádzajúce z trhu práce. Zamestnávatelia sa sťažujú, že nemôžu nájsť kvalifikovaných pracovníkov, akých potrebujú. Keď sa pozriete na ponuky pracovných príležitostí, vidíte že ich je čoraz viac, na úradoch práce registrovaných naopak čoraz menej. V záplave dobrých správ zostáva jedna negatívna, a tou sú stagnujúce mzdy.
Ak zamestnávatelia ťažko nájdu pracovníkov, prečo nie sú ochotní urobiť rozumnú vec a ponúknuť viac peňazí?
Pozrime sa na nedávne trendy na trhoch práce: krivka ponuky a krivka dopytu po pracovnej sile prechádzajú značnými zmenami, ktoré jednoducho posunuli ekonomiku do novej rovnováhy. V ekonomickom žargóne sa tomu hovorí nový normál.
Rozmeňme si to na drobné.
Najvyššie príjmy dosahujú ľudia relatívne neskoro počas svojej kariéry. Ak máte veľké množstvo starších pracovníkov, ktorí sa chystajú do dôchodku, a dostatok mladších, ktorí ich nahradia, tí budú zarábať menej, než seniori pred dôchodkom. To spôsobuje určitý tlak na znižovanie miezd.
Rast produktivity zaostáva. Existuje veľa teórií o tom, prečo je tomu tak a ešte viac návrhov na zvrátenie tohto spomalenia. Hodinový rast produkcie bol od konca Veľkej recesie mierny v porovnaní s oživením predchádzajúcich recesií. A zatiaľ čo mzdy môžu dočasne prekročiť rast produktivity, zamestnávatelia nemôžu v dlhodobom horizonte udržať zvyšovanie miezd, pokiaľ tieto zvýšené mzdy nezodpovedajú vyššej výrobe, pretože by sa to čoskoro stalo nerentabilným, aby sa naďalej zamestnávali títo pracovníci.
Miera nezamestnanosti nie je dokonalým predpokladom pre rast napätia na pracovnom trhu. Odráža počet ľudí, ktorí aktívne hľadajú zamestnanie, ale ešte ho nenašli. Samozrejme, existujú aj ľudia v produktívnom veku, ktorí aktívne prácu nehľadajú a radšej svoj čas trávia inak. Alebo sa starajú o svojich blízkych, či sú chorí. Komplexnejšia hodnota, činiteľ ľudí v produktívnom veku, ktorí nepracujú, sa nazýva pomer zamestnanosti voči obyvateľstvu. Tento pomer nevyzerá tak zdravo ako miera nezamestnanosti. Hoci sa po kríze mierne zotavuje, stále je niekde v roku 1985, keď ženy čelili veľkým kariérnym prekážkam. Existuje celý rad teórií, prečo je to tak.
Ľudia majú lepšie alternatívy k práci. Voľný čas sa pre nich stal dôležitejší, alebo si našli spôsob, ako vyžiť zo sociálnej podpory. Títo ľudia zostávajú mimo pracovného trhu, už sa nemusia za prácou sťahovať, ani rekvalifikovať, aby nejakú získali. Ale mnohí ľudia, ktorí sú mimo pracovného trhu, predstavujú Marxovu "rezervnú armádu nezamestnaných". Môžu nastúpiť späť na trh v momente keď mzdy porastú, v takom prípade sa na trhu objaví väčší počet pracovníkov, ktorí budú v konkurenčnom boji o tieto pracovné miesta.
Veľa odvetví jednoducho nemá priestor na zvýšenie miezd. Zamestnávatelia nemôžu ponúknuť viac peňazí, pretože už pri súčasnej mzde sú ledva konkurencieschopní s Čínou, alebo inou krajinou. Domáci pracovníci sú produktívnejší ako pracovníci v týchto krajinách z rôznych dôvodov. To umožňuje zamestnávateľom platiť im vyššie mzdy. Avšak ďalšie zvýšenie miezd by si vyžadovalo ešte vyššiu produktivitu.
Globalizovaný trh práce samozrejme nevysvetľuje všetko o pomalom raste miezd vo vyspelých ekonomikách. Ak je však rast miezd v jednom sektore slabý, môže to ovplyvniť aj iné sektory, pretože ak títo zamestnávatelia dostatočne mzdy nezvýšia, asi nedokážu udržať svojich pracovníkov, aby si nehľadali zamestnanie v iných odvetviach.
Každý rok má stále viac a viac zamestnávateľov možnosť namiesto zamestnávania ľudí , nakúpiť stroje alebo softvérový balík. Konkurenčné prostredie obmedzuje cenu všetkého, či už ide o aplikácie alebo hodinovú mzdu ľudí.
Nezabúdajme ani na silu odborov. Mnohé vyjednávania o zvyšovaní miezd skončili fiaskom. Strata sily odborov môže znížiť vyjednávaciu silu pracovníkov, ale strata vyjednávacej sily kvôli konkurencii zo strany obchodu alebo automatizácie, znižuje výhody členstva v odboroch. Koniec koncov odbory nedokážu kúzliť. Nemôžu vytvárať ekonomickú hodnotu pracovníkov. Ak sa im podarí udržať mzdy vyššie, než na trhu pretrvá medvedí sentiment, bude to mať za následok prepúšťanie, ako sme toho boli svedkami v automobilovom priemysle, kde došlo k masovému prepúšťaniu a škrtnutím odmien mladším pracovníkom.
Dnešný pomalý rast miezd môže jednoducho odrážať to, ako v súčasnosti vyzerá trh práce. Ak sme kedysi boli svedkami veľkého zvyšovania miezd, spájalo sa to s rastúcou produktivitou pracovníkov. Zamestnávatelia, ktorí sa usilujú o produktivitu, môžu v súčasnosti nahradiť pracovníka úplne, buď outsourcingom do krajiny s nižším platom, alebo jeho nahradením strojom. Takže otázkou nie je prečo uviazol rast miezd aj v čase, keď nezamestnanosť klesá. Otázkou je ako dokážeme prispôsobiť našu ekonomiku, našu kultúru a politiku, novým normálom.
