oPeniazoch.sk, CNBC Foto: YT/CNBC
V roku 1994 ležal Peter Loughrey na nemocničnom lôžku. Jeho telo bolo prepohjené s rôznymi prístrojmi pomocou trubičiek. Liečil sa na zriedkavú formu rakoviny, šance na prežitie mal mizivé. Životný príbeh úspešného umeleckého podnikateľa je oveľa ponurejší, než by ste čakali.
Loughrey bol pôvodne hollywoodsky kaskadér, ale s neslávnym koncom. Stal sa z neho bezdomovec, navyše aj pacient s nádorovým ochorením. "Prisahal som, že ak sa z toho dostanem, ak sa mi podarí poraziť tento lymfóm, budem najlepším predajcom umenia, aký len môže byť." O viac ako 20 rokov Loughrey prevádzkuje Los Angeles Modern Auctions. Minulý rok vydražil umenie za 12 miliónov dolárov, na províziách zarobil približne 2 milióny dolárov.
Loughrey hovorí, že ho umenie zasiahlo nepriamo v čase, keď spolu s bratom ho rodičia vtiahli do sveta galérií a starožitností. Nemal záujem o kariéru v tejto oblasti. "Odišiel som do Los Angeles vo viere, že sa stanem kaskadérom."
Odvaha, či posadnutosť smrťou? Jeho matku tieto otázky natoľko znepokojovali, že svojho syna poslala k psychiatrovi. "Psychiater mi rozprával o Mikeovi Tysonovi," vysvetlil mi, ako Tyson našiel tých správnych ľudí, aby mu pomohli využiť jeho talent na niečo, čo by ho uživilo. "Čo to má so mnou spoločné?" pýtal sa Loughrey. "No, vy ste zbláznený do šoférovania a rozbíjania áut, možno by ste mohli byť kaskadér." V hlave Loughreyho sa razom rozsvietilo. "Mami, ja som nechcel navštíviť toho chlapa, ale máš pravdu, odchádzam zo školy a sťahujem sa do LA. Budem kaskadér." Jeho matka týmto rozhodnutím samozrejme nadšená nebola.
Nebolo to med lízať, tak ako mnohí pred ním, Loughrey zistil, že je ťažké uspieť v Hollywoode, keď nikoho nepoznáte. Podarilo sa mu síce zarobiť nejaké peniaze, ale bolo to ubíjajúce a navyše sa aj zranil. Žil v dodávke, hygiena v neďalekej maríne. Mohol síce oddychovať pri bazéne bytového komplexu, ale bol bezdomovcom. "Žilo sa mi lepšie ako mnohým milionárom," spomína na nedávne časy. Mal tiež veľa voľného času a preto mohol premýšľať o svojich vedomostiach o zručnostiach z oblasti umenia. "Zistil som, že tu veľa ľudí ani nevedelo, čo sú to starožitnosti a aké sú ich možnosti. Začal som si dôverovať, kupovať a predávať veci podľa svojho odhadu."
Ľudia v Beverly Hills nechávali raz za týždeň nábytok na chodníku, aby ho odniesol nákladný automobil na skládku. "Musel som sa tam dostať skôr ako tie vozidlá. Bolo to v časoch ešte pred Antiques Roadshow a pred eBay, skôr ako niekto skutočne vedel, ako naložiť so starými vintage kúskami."
Loughreyov brat Joe sa taktiež presťahoval do Los Angeles, pomohol mu skladovať kusy, pokiaľ sa na ne nenašiel kupujúci. "Mohli ste tam nájsť veci od Frank Lloyd Wright a Charles Eames, ľudia ešte stále tieto veci vyhadzujú."
Nakoniec si obaja bratia otvorili vlastnú galériu. Keď mali toho pod strechou skutočne veľa, Loughrey uskutočnil svoju prvú aukciu. V tom čase mal len 24 rokov. "Prvá aukcia bola len na státie, musel som postaviť človeka von na chodník, aby sledoval kto dáva akú ponuku." V tom mu opäť svitlo. "Hneď som vedel, že už nechcem robiť maloobchod, chcem usporadúvať aukcie."
Galéria musela v roku 1993 zavrieť, Joe podľahol víru HIV. Nastal čas zistiť, čo ďalej. Loughrey sa stal marketingovým riaditeľom pre spoločnosť s lekárskymi prístrojmi vo Philadelphii. "Môj otec investoval do spoločnosti, túto myšlienku som mu vnukol ja," povedal Loughrey. Spoločnosť čakala na schválenie monitora na sledovanie srdcovej frekvencie, ale trvalo to pridlho. Firma potrebovala získať nejaké peniaze. "No, mohlo by sa to použiť na zvieratách," navrhol Loughrey. Neskôr sa ukázalo, že žiadne schválenie nebolo potrebné, výrobok si razom našiel lukratívny trh. Od domácich miláčikov až po dostihové kone. "Dokázali predať obrovské množstvo týchto prístrojov."
Po 10 mesiacoch, čo sa Loughrey presťahoval do Philadelphie a nastúpil do firmy, mu diagnostikovali zriedkavú formu rakoviny. V nemocničnom prostredí sa mu cesty spojili s priateľkou z detstva, ktorá tu pracovala. Čoskoro sa do seba zamilovali. "Keď bol Peter v nemocnici, mal na stene plagát," spomína si Shannon Loughreyová. Bol to plagát tisícky stoličiek a spomína si, ako jej opisoval vlastnosti každej z nich. "Jeho vášeň a záujem o moderný dizajn boli zrejmé, pokúšala som ho povzbudzovať, musíš sa vrátiť, aby si to mohol robiť."
Podarilo sa. S jej pomocou dokázal poraziť zákernú chorobu. Vzali sa.
V roku 1995 sa spolu so Shannon vrátili späť do Los Angeles. Čoskoro sa jej podarilo získať prácu, aby mali na splatenie účtov, zo spoločných peňazí totiž 20 000 dolárov zhltlo založenie Los Angeles Modern Auctions. Na západnom pobreží bolo menej konkurencie v tejto oblasti, preto dvojica nestrácala optimizmus. Nedokázali však zarobiť žiadne peniaze. Trh zatiaľ neprikladal takú dôležitosť modernej ére ako Loughrey. "V aukcii sme zarobili niečo medzi 25 až 60 000 dolárov na províziách, ale dražba nás vyšla na 80 až 100 000 dolárov."
Raz sa Shannon vrátila z práce a nenašla svoj gauč. "Ach, áno, niekto prišiel a ja som mu ho predal, ale pozri sa, máme potrebné peniaze!" A potom prišiel internet. "Zrazu to bolo nielen pár miestnych nadšencov, ale tisíce ľudí z celého sveta." V roku 1999 už spoločnosť dosiahla zisk. Za posledné dve desaťročia Loughrey vydražil umelecké predmety za viac ako 100 miliónov dolárov. Asi pred 10 rokmi sa presťahovali do svojho súčasného veľkého objektu, do budovy, kde Stan Winston vytvoril dinosaurov pre Jurský park ale aj oblek Iron Mana. "Nikdy sme nemali žiaden dlh, nikdy sme neprijali žiadne investície," povedal Loughrey.
Jeho povesť odborníka sa do povedomia dostala pred niekoľkými rokmi, keď dokázal, že obraz od pop-art umelca Keitha Haringa bol originál. Nikto tomu neveril, kým Loughrey neobjavil odtlačok prsta v nezaschnutej farbe na zadnej strane maľby. Haring bol niekoľkokrát zatknutý v 80. rokoch kvôli umiestňovaniu plagátov v newyorskom metre. Loughrey požiadal políciu o kópiu odtlačkov prstov umelca a súdny znalec už musel len potvrdiť, že ide o stopercentnú zhodu.
Loughrey ďalšej generácii umeleckých podnikateľov radí, aby sa stali odborníkmi na obdobie, ktoré je dnes ešte podhodnotené. "Pozrite sa na sedemdesiate a osemdesiate roky, nikto z kritikov sa o takéto práce zatiaľ nezaujíma, existujú tu neuveriteľné príležitosti."
Horkú slinu obchodníka musel prehltnúť aj on. Spomína na jeden kúsok, ktorý mal vo vlastníctve. Bol to gauč, ktorý navrhol Marc Newson, austrálsky dizajnér. Vyrobilo sa z neho asi desať kusov v 80. rokoch minulého storočia. Loughrey kúpil jeden za 110 000 dolárov a dúfal, že to bude pomerne rýchly zisk. Nikto ale neprejavil záujem. O niekoľko rokov neskôr tento „hovník“ predal za 121 000 dolárov, čo je 10-percentný výnos. "Dnes sa predávajú za 2,5 – 3 milióny dolárov, takže som tak trochu oľutoval, že som si ho nenechal."
