Starnutie obyvateľstva: Firmy sa musia prestať sústrediť na mladých

, qz Foto: TASR/Vladimír Benko

Kedysi pracovníci mohli očakávať odchod do dôchodku okolo 65 rokov. Niektorí aj skôr. Bol to takzvaný trojstupňový život. Najskôr bolo potrebné získať vzdelanie, ktoré otváralo cestu k zamestnaniu na plný úväzok. Následne, po dôstojnej rozlúčke, ste mohli odísť do dôchodku. Tí čo odchádzali do dôchodku uvoľnili pozície pre nových, mladších zamestnancov. Dnes to už ale neplatí.

Nedávna štúdia profesorov London Business School, Lyndy Grattonovej a Andrewa Scotta popisuje inú trajektóriu, ktorá vyžaduje, aby pracovníci neustále aktualizovali svoje zručnosti, ak chcú uspieť v rýchlo sa meniacom svete. Odchod do dôchodku, ak nadíde, bude oveľa neskôr. Všetko bude závisieť od toho, kedy ľudia získajú dostatok úspor na to, aby mohli prežiť „roky súmraku.“

Zatiaľ čo dnes tvoria mladí väčšiu časť pracovnej sily, v mnohých krajinách to už dlho trvať nebude. Klesajúci počet pôrodov v Japonsku bude mať za následok úbytok mladých pracovníkov z trhu, podobne sa vyjadrujú aj Grattonová a Scott. Predpovedajú, že počet pracovníkov vo veku 16 až 24 rokov klesne v USA počas ďalšej dekády o 10 %. Čoraz viac starších pracovníkov už zostáva zamestnaných, čiastočne kvôli dopadom veľkej recesie.

Zatiaľ čo niektoré spoločnosti už pochopili, prečo je potrebné zamestnávať aj starších ľudí, diskusie o tom, ako udržať starnúcich zamestnancov na pracovnom trhu sa objavujú len sporadicky. Zmiešané kolektívy, kde starší kolegovia ponúkajú mladším istý druh mentorstva, je len niektorá z možností.

Reklamný veterán Jeremy Bullmore predpokladá, že jednoduchá zmena pracovného zaradenia by mohla pomôcť. Zaradenie každého zamestnanca do rovnakej pracovnej pozície, napríklad predavač, najmä ak je väčšina zamestnancov mladších ako 30 rokov, môže navodzovať atmosféru, že "starší ľudia sa za posledné desaťročie nedokázali nikam posunúť," píše v stĺpčeku Management Today. Určite to neupevňuje morálku, takže firmy by sa mali podľa neho zamyslieť, a byť kreatívnejšie pokiaľ ide o zadefinovanie pozície vhodnej pre všetkých.

Aj podľa inej štúdie by takáto pomôcka mohla fungovať. Sebareflexiou sa zaoberal článok v Academy of Management Journal z roku 2014. Štúdia zistila, že ak si ľudia mohli sami zvoliť svoje pracovné zaradenie, pomohlo to odbúrať bariéry v spoločnostiach, umožnilo to zamestnancom lepšie sa vyjadrovať a znížila sa úroveň stresu. Tento prístup ale bude fungovať len vtedy, ak sa každý dokáže stotožniť so svojim zaradením. Úmyselné rozlíšenie starších pracovníkov od mladších na rovnakých pozíciách by  pravdepodobne len zvýšilo napätie medzi tými, ktorí už získali nejaké tie skúsenosti, a tými bez.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy