Spoločná mena: Zdieľanie šokov v eurozóne nefunguje, každá krajina sa musí s problémami popasovať sama

, bloomberg Foto: TASR/AP

Šok, ktorý napadne iba jednu krajinu, prípadne skupinu krajín, by sa mal ideálne rozložiť do celej menovej oblasti, čím by sa zmiernil. Funguje to takto aj v eurozóne?

Spoločná mena má veľa výhod. Znižuje transakčné náklady, pričom tieto úspory sa zvyšujú podľa toho, nakoľko spolu dané krajiny obchodujú. Ďalším pozitívom sú kurzové riziká, proti ktorým sa už obchodníci nemusia zabezpečovať. Na strane druhej sú to nevýhody, stačí sa pozrieť aké problémy má Grécko a ďalšie juhoeurópske ekonomiky, pre ktoré je euro príliš silné. Opačný pocit majú silnejšie ekonomiky eurozóny, ako je Nemecko, pre ktoré môže byť slabé. Zatiaľ čo krajiny, ktoré majú svoju vlastnú menu, sa môžu so zmenami vyrovnávať pomocou hodnoty kurzu, krajiny so spoločnou menou to musia riešiť pomocou zmien cenovej hladiny. V prípade, ak určitú krajinu z oblasti spoločnej meny postihne nepriaznivý šok, bude trpieť nezamestnanosťou a defláciou. Bez spoločnej meny by však bol šok čiastočne absorbovaný znehodnotením kurzu meny postihnutej ekonomiky.

Podľa štúdie Európskej centrálnej banky, je menej ako 20 % špecifických šokov, ktoré postihnú určitú členskú krajinu eurozóny, zdieľaných so zvyškom menovej oblasti. Viac ako 80 % šokov zostáva "nevyhladených" (svetlomodrou). Inými slovami, postihnutá ekonomika sa s problémami musí popasovať viac-menej sama. K vyhladzovaniu šokov v eurozóne mierne prispieva kapitálový kanál (tmavomodrou), ktorý predstavuje efekt cezhraničného vlastníctva aktív, cenový kanál (zelenou) a úverový kanál (žltou), ktorý zahŕňa cezhraničné úvery. Z hľadiska politických kritérií teórie optimálnej menovej oblasti je žalostný predovšetkým efekt fiškálneho kanálu (červenou), ktorý bol výraznejší iba v rokoch značného hospodárskeho poklesu spojeného s globálnou finančnou krízou. Nie je to však žiadne prekvapenie, pretože EÚ prerozdeľuje prostredníctvom spoločného rozpočtu zhruba okolo 1 % súhrnného HDP jednotlivých ekonomík.

Pre niektorých môže byť toto zistenie argumentom, aby EÚ začala prerozdeľovať viac. Avšak eurozóna príliš nespĺňa ani ďalšie požiadavky na optimálnu menovú oblasť, chýba napríklad mobilita pracovnej sily, intenzívny presun obyvateľov za prácou.

Pre porovnanie, v USA má spoločná mena oveľa viac bližšie k teórii optimálnej menovej oblasti. Podľa štúdie z roku 2004 dokážu štáty absorbovať 65 % špecifických šokov, pomocou kapitálového kanálu 36 %, pomocou úverového kanálu 14 % a pomocou fiškálneho politiky 15 %.

Súvisiace články

Aktuálne správy