EÚ budú chýbať peniaze, za členstvo by si mali priplatiť predovšetkým krajiny z východnej časti únie

Diskusia 37  
EÚ budú chýbať peniaze, za členstvo by si mali priplatiť predovšetkým krajiny z východnej časti únie
Zdroj: spiegel;telegraph
Foto: TASR/AP;M. Svítok;M.Baumann;Š.Puškáš


5. 7. 2017 - Ak sa nebudete držať základných hodnôt, nedostanete príspevky! Ak neprijmete utečencov, budete musieť zaplatiť!

Dvadsať miliárd eur ročne. To je finančná diera, ktorá zostane v EÚ po Brexite. Na záplatu sa zrejme budú musieť zložiť predovšetkým členské krajiny strednej a východnej Európy. Bohaté krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Holandsko sa už otvorene bránia platiť chudobnejším členským štátom, ktoré sa pripojili po roku 2004, a ktoré sa spoliehajú na finančné prostriedky z EÚ, aby im pomáhali  vyrovnať sa s bohatšími ekonomikami.

Komisár pre rozpočet, Günther Oettinger, vyčíslil, že odchod Veľkej Británie z EÚ zníži príjmy únijného rozpočtu o 16 %, teda o 10 až 11 miliárd eur ročne, ale k tomu treba ešte pripočítať výdavky na obranu, migráciu a ochranu hraníc, čiže to môže byť pokojne aj dvojnásobok. Ročný rozpočet EÚ je v súčasnosti okolo 150 miliárd eur. Podľa Oettingerovho dokumentu teraz v priemere každý občan únie z každých 100 zarobených eur, odvedie 50 eur štátu, ale do rozpočtu EÚ z toho ide len jedno euro. Pre porovnanie, v USA tečie do Washingtonu 30 z 50 zarobených dolárov.

Oettinger chce chýbajúce peniaze zohnať škrtaním a prerozdeľovaním výdavkov, ale aj "novými peniazmi" od jednotlivých členských štátov.

Oettinger nedefinuje oblasti, kde by sa malo škrtať. "Keď premýšľame o škrtoch, nemožno si dopredu stavať nejaké ochranné ploty." Podľa Spiegelu je jasné, že ako prvé prídu na pretras veľké výdavkové položky, ako je poľnohospodárska a štrukturálna politika, tie tvoria dohromady asi dve tretiny rozpočtu a profitujú z nich predovšetkým krajiny vo východnej časti únie - teda podľa serveru tie, ktoré sa naďalej bránia prijatiu utečencov, alebo - ako Poľsko a Maďarsko - porušujú základné hodnoty EÚ. Účet za dieru v budúcom rozpočte EÚ, ktorý má platiť od roku 2020, by podľa Speiglu mohli dostať práve tieto krajiny. Existuje "jasný vzťah medzi princípmi právneho štátu a efektívnym využívaním súkromných a verejných investícií podporovaných z rozpočtu EÚ," píše Oettinger vo svojom dokumente.

EÚ budú chýbať peniaze, za členstvo by si mali priplatiť predovšetkým krajiny z východnej časti únie

Nie je to nič nové. To, že vyplácanie príspevkov z rozpočtu únie by malo byť podmienené dodržiavaním základných princípov právneho štátu, už dávnejšie hlásalo nemecké ministerstvo hospodárstva, v podobnom duchu sa vyjadrila aj talianska vláda a nový francúzsky prezident Emmanuel Macron. Finančný expert CSU Markus Faber požadoval, aby sa "tým členským štátom, ktoré nedodržiavajú európske právo a európske dohody, utiahol peňažný kohútik." V prípade nemeckých politikov, by mohlo ísť o prevolebnú rétoriku.

Brexit by mohol pomôcť takéto hrozby zmeniť na realitu. Čistí platcovia by sa mohli jednoducho postaviť proti tomu, aby sa ich príspevky, kvôli výpadku spôsobenému odchodom Británie, mali v budúcnosti zvýšiť.

Obmedzenie objemu prostriedkov v štrukturálnych fondoch by malo na Poľsko a Maďarsko dramatický dopad. Poľsko je zďaleka najväčším čistým príjemcom peňazí z Bruselu, krajina pohltí takmer štvrtinu všetkých únijných peňazí, ktoré sú zodpovedné za 2,3 % poľského HDP. V Maďarsku je tento podiel dokonca 4,5 %.

Oettinger podľa Spiegelu zdôraznil, že nechce, aby niekto jeho dokument chápal ako vyhrážanie sa, a že je otvorený akémukoľvek riešeniu.

EÚ budú chýbať peniaze, za členstvo by si mali priplatiť predovšetkým krajiny z východnej časti únie

Jens Geier, šéf nemeckej sociálnodemokratickej frakcie v Europarlamente, je však presvedčený, že na naviazanie poskytovania prostriedkov z rozpočtu EÚ na dodržiavanie základných hodnôt nakoniec určite dôjde. V súčasnom rozpočte sa to síce ešte právne zrealizovať nedá, ale nemecké ministerstvo hospodárstva aj sociálna demokracia už vraj zvažuje, že do budúceho rozpočtu takéto mechanizmy presadia.

Geier je tiež za zavedenie odpočtov "jasne kvantifikovateľných" nákladov za utečencov v príspevkoch krajín, ktoré sa ich prijatiu bránia. Takéto myšlienkové pochody podľa serveru odrážajú frustráciu niektorých krajín západnej a južnej Európy z tvrdého odmietavého postoja východných členských štátov EÚ ohľadom prijímaní utečencov. Nečudo, že krátenie únijných príspevkov sa mnohým pozdáva v tomto smere ako posledný účinný prostriedokna presadenie kvôt.

EÚ budú chýbať peniaze, za členstvo by si mali priplatiť predovšetkým krajiny z východnej časti únie

Spiegel pripomína, že niektorí politici pred takýmto krokom varujú. "Bolo by nebezpečné, keby sa pri rozporoch v rámci EÚ chcela komisia pokúsiť presadzovať vlastnú líniu s využitím páky rozpočtovej politiky," povedal zástupca nemeckých zelených, Reinhard Bütikofer. To by totiž podľa neho členské štáty "skôr rozdeľovalo, než spájalo."

Stále platí, že rozpočet EÚ musí byť vo finále prijatý jednomyseľne všetkými členskými štátmi. Tým pádom je možnosť, že sa vyplácanie príspevkov podarí právne nadviazať na uvedené podmienky, značne obmedzená. Preto by podľa Geiera nemalo dôjsť k tomu, že by niektorý štát prišiel o všetko. Rokovania o budúcom rozpočte EÚ však pre niektoré členské štáty určite nebudú.predstavovať nič príjemné.

Peniaze by mohli predstavovať ďalší potenciálny zdroj budúceho napätia v Európe. Ak sa ukáže, že finančné výhody členstva v EÚ sú čoraz menej zaujímavé pre členské štáty EÚ ako je Poľsko a Maďarsko, politická podpora pre zotrvanie v únii bude asi vyprchať rovnako. Nedá sa vylúčiť žiaden scenár. Lídri EÚ nikdy nebrali vážne skutočnosť, že by Veľká Británia mohla jedného dňa z tohto spolku vystúpiť. Ale čas ukázal, že to bol nesprávny predpoklad.