oPeniazoch.sk, politico Foto: SITA/AP
Všetky diskusie o tom, ako nový francúzsky prezident Emmanuel Macron zmení eurozónu, zabúdajú na jednu jednoduchú, ale kľúčovú otázku. Čo za to bude požadovať Berlín?
Macron hovorí o ministerstve financií celej eurozóny, ktoré bude mať svoj vlastný rozpočet. A zdá sa, že Angela Merkelová bude výmenou požadovať skutočne veľa: Európsku centrálnu banku. V komentári sa na to zameral Matthew Karnitsching pre server Politico.
Merkelová by pravdepodobne mala byť v septembri opäť zvolená do funkcie nemeckej kancelárky. Zatiaľ ponúkala len všeobecný súhlas s Macronovými návrhmi, ale svoje vlastné podmienky a plány zatiaľ verejne neoznámila. Neverejné rokovania sú ale v plnom prúde a na prvom mieste zoznamu jej želaní stojí práve ECB. Nech už by mal spoločný rozpočet eurozóny akúkoľvek podobu, prispievalo by doň najmä Nemecko. Dôvod je prostý – jeho ekonomika je najsilnejšia. Berlín sa tak nachádza v pozícii, kedy si môže klásť značné požiadavky.
Ak by Merkelová skutočne súhlasila s vytvorením spoločného rozpočtu či nejakého spoločného investičného fondu, musela by od ostatných členských krajín eurozóny získať výrazný ústupok v inej oblasti, inak by nebola schopná predstaviť dosiahnutú dohodu ani nemeckému ľudu, ani vo svojej vlastnej strane. "Je jasné, že pani Merkelová bude musieť za zmeny v eurozóne Nemcom ponúknuť niečo poriadne," myslí si Carsten Brzeski z ING-DiB. A pre krajinu, ktorá je posadnutá cenovou stabilitou, by tou najlepšou ponukou mohla byť práve kontrola nad ECB.
V Nemecku je podpora eura historicky na najvyššej úrovni. Dôvodom je veľmi dobrá ekonomická situácia. Nemci si ale nie sú istí tým, nakoľko je možné dôverovať ECB, pretože jej veľmi uvoľnená politika z posledných rokov sa odrazila na výške ich úspor. Merkelová síce chápe, že eurozóna potrebuje zmeny, aby sa vyhla ďalšej dlhovej kríze, ale nemecká verejnosť zostáva skeptická. Ak sa začne hovoriť o ďalšej integrácii, pýta sa najskôr, čo ju to bude stáť. Obáva sa najmä vytvorenia transferovej únie, v ktorej bude Nemecko fungovať ako zdroj peňazí pre tých, ktorí bezuzdne míňajú.
Nemcov by tak mohlo upokojiť, ak by sa do čela ECB dostal niekto, ako je prezident Bundesbanky Jens Weidmann. Podobná dohoda má ale zatiaľ k uzavretiu ďaleko. Pre zvyšok eurozóny je totiž Nemec na čele ECB ťažko predstaviteľný. Nemecko malo tento post získať už v roku 2012, ale jeho vtedajší kandidát Axel Weber sa o pozíciu nakoniec prestal uchádzať, pretože mal len minimálnu podporu ďalších krajín. V čele ECB nakoniec skončil Mario Draghi, ktorý Bundesbank dráždi svojou ochotou používať nákupy vládnych dlhopisov ako stimulačné opatrenia. Väčšina ekonómov, okrem Nemecka, ale jeho politiku považuje za hlavný faktor, ktorý zabránil hlbokej kríze a umožnil návrat k relatívnej stabilite.
Najmä juh Európy sa obáva, že ECB by pod vedením niekoho, ako je Weidmann, brzdila ekonomické oživenie. K tomu sa pridávajú všeobecnejší obavy z príliš vysokej moci Nemecka. Podľa nedávneho prieskumu Pew Research Center sa takmer polovica Európanov domnieva, že Nemecko má "príliš veľký vplyv" na chod EÚ. Z tohto dôvodu sa aj v Nemecku ozývajú hlasy, že Berlín by nemal požadovať pozíciu šéfa ECB a podobné prominentné pozície. Merkelová je ale v situácii, keď tak zrejme bude musieť urobiť. Ak totiž majú byť plány Macrona implementované, presvedčiť bude musieť Nemcov, nie zvyšok Európy.
