oPeniazoch.sk, thenation.com Foto: YT/OffshoreAlert;TASR/Martin Baumann
Keď sa nedávno medializovali zoznamy ľudí, ktorí si svoj majetok pred daniarmi ukryli v rajoch, vrhlo to svetlo na množstvo mien od celebrít až po podnikateľov a politikov. Označujeme ich za vinných, v prípade zodpovednosti za rast globálnej nerovnosti. Ale koľko z tejto viny pripadne na hlavu tým, ktorí týmto ľuďom pomáhali zorientovať sa v zložitom systémy daňových únikov?
Časť problému rastúcej nerovnosti spočíva v "skrytom bohatstve národov", nachádzajúcom sa v daňových rajoch, v jurisdikciách s minimálnou transparentnosťou alebo požiadavkami na podávanie priznaní. Ďalšie bilióny sú ukryté pomocou komplexných finančných opatrení, ktoré sú k dispozícii len pre tých skutočne bohatých. Tento proces držia pri živote profesionálni správcovia bohatstva, mnohí z nich pracujú v súkromných rodinných kanceláriách, no nie sú to žiadni makléri, ktorí by pomáhali chrániť rodiny pred krachom. Hovoríme o dobre platených profesionáloch, ktorí slúžia najbohatšej jednej desatine percenta najmajetnejších.
Brooke Harringtonová je autorkou knihy Kapitál bez hraníc, v ktorej sa snažila preniknúť do sveta manažérov, ktorí spravujú majetok bohatých ľudí. Pri písaní knihy precestovala 18 krajín, rozprávala sa s 65 manažérmi, dokonca sama absolvovala podobný kurz, len aby dokázala lepšie pochopiť, ako vlastne funguje vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. A výsledok? Ako sa vyjadrila, daňové úniky by existovali aj bez správcov majetku, ale títo ľudia sa výrazne podieľajú na zrýchlení tohto trendu. Daňové úniky by neboli "v tak veľkej miere, ako to vidíme dnes, bez odborného zásahu," povedala v rozhovore pre The Nation.
Títo presúvači majetku vytvorili hornú triedu bez štátnej príslušnosti, ktorej bohatstvo nepozná štátne hranice. "Existuje určitá skupina ľudí, ktorí nechcú podliehať zákonom, ktoré ich spájajú s ostatnými. Pomocou správcov majetku sa dostali nad národný systém štátu, pomáha im pri tom výber pasu podľa ľubovôle a to, že sú rezidentmi niekoľkých štátov. Strategicky sa presúvajúc si zabezpečili, že sa na nich nevzťahujú žiadne národné zákony," vysvteľuje Harringtonová.
Odvetvie spravovania majetku, či skôr hospodárenia s bohatstvom, je založené na výsadách. Na tréningoch a školeniach sa dozvedáte, že všetko vychádza z myšlienky, ktorej cieľom je pomôcť vybraným rodinám. Približne 25 % manažérov, ktorých Harringtonová oslovila, prikývlo na niečo, čo sa označuje za "libertársku anarchiu". Inými slovami, že zdanenie je forma krádeže. Táto predstava je dokonca zakotvená v školiacich materiáloch pre budúcich manažérov, kde sa podľa Harringtonovej uvádza, že "zdanenie je dvojnásobne nemorálne, pretože prerozdeľuje financie chudobným, ktorí sa potom nenaučia byť iniciatívni a budú tým zbavení príležitosti, aby sa rozbehli".
Odborníci na spravovanie majetku sú oveľa sofistikovanejší, než aby len ponúkali ukrývanie peňazí na bankových účtoch na Kajmaních ostrovoch alebo vo Švajčiarsku. Existuje "celý globálny ekosystém, ktorý riadia správcovia majetku, ktorí sú neraz aj autormi zákonov na týchto miestach," tvrdí Harringtonová. Vzhľadom na to, že globálne daňové úniky v ostatných rokoch dramaticky vzrástli, odráža sa to na zanedbávaní verejného vzdelávania, infraštruktúry a blahobytu, za čo môže nízka daňová základňa. Harringtonová uvádza príklad Omahy v Nebraske, kde sú ulice plné výtlkov. Prednedávnom ich prestali opravovať, daňové príjmy sú príliš nízke na to, aby vyzbierali dostatok peňazí.
V nedávnej štúdii ekonómovia analyzovali údaje zo Swiss leaks a Panama papers. Dali ich do súvisu s dátami o príjmoch a bohatstve v Nórsku, Švédsku a Dánsku. Zistili, že na špička 0,01% najbohatších v týchto krajinách sa v 30 % vyhýba plateniu daní. Pre porovnanie, priemerná miera daňových únikov je na úrovni 3 %.
Zatiaľ čo niektorí kritici varovali, že významné zníženia daní pre bohatých, napríklad ako je návrh amerického prezidenta Donalda Trumpa, len zhorší problém majetkovej nerovnosti, Harringtonová vyzýva politických činiteľov, aby sa radšej sústredili na odborníkov, ktorí robia špinavú prácu. Na to, aby sa toto odvetvie skutočne zmenilo, „potrebujeme viac takých Jožkov Mrkvičkov, ako je ten, kto vytiahol informácie Panama papers od právnickej firmy Mossack Fonseca v Paname. Potrebujeme viac takýchto informátorov."
