oPeniazoch.sk, qz Foto:TASR/AP
Už prešiel rok, čo sa 52 % obyvateľov Británie v referende rozhodlo po 40 rokoch členstva Európsku úniu opustiť. Veľa sa toho odvtedy nezmenilo, stále sa presne nedohodlo, čo Brexit nakoniec bude znamenať, ale je tu jedna veľká zmena, ktorú nemožno prehliadnuť. Vplyv referenda na britskú libru.
V minulom roku britská mena odpísala 15 % svojej hodnoty voči doláru.
Obchodníci neboli pripravení na takéto rozhodnutie, áno pre Brexit znamenalo, že 24. júna 2016 sa zapísal ako najhorší deň pre libru. Devalvácia meny mala niekoľko nárazových účinkov. Miera inflácie rýchlo stúpla na 2,9 % z 0,5 % spred roka. To ešte zhoršilo pomalý rast miezd. Keď sa do rovnice pripočíta inflácia, mzdy v skutočnosti klesajú. To znamená, že spotrebitelia míňajú oveľa menej. Pritom spotreba bola po celé roky základom hospodárskeho rastu Spojeného kráľovstva. Po prepade sa Briti v roku 2017 dostali v rámci G7 pod Taliansko a Francúzsko, ako najpomalšie rastúce hospodárstvo.
Dokonca ani pozitíva lacnejšej meny krajine veľmi nepomohli. Zvyčajne sa slabšia mena podpíše pod zvýšený vývoz, pretože pre iné krajine je lacnejšie nakupovať vaše výrobky, čo sa pozitívne premietne do hospodárskeho rastu. Podľa štatistických údajov táto ekonomická teória v dnešných dňoch medzi šterlingom a vývozom až tak nefunguje a je to o niečo zložitejšie. V dnešnom globalizovanom svete sa mnoho komponentov vyvážaných výrobkov musí doviesť zo zahraničia, tieto ale kvôli poklesu libry stoja viac. A tak sa výhody lacnejšej libry na vývoz vyvážili drahším dovozom.
Libra je za posledných 12 mesiacov svojim výkonom druhou najhoršou menou sveta. Len turecká líra ju dokázala tromfnúť, no v posledných mesiacoch straty zmazáva.
