Prípad poisťovne Rapid Life: Podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa

Diskusia 1  
Prípad poisťovne Rapid Life: Podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa
Zdroj: Ružička Ceskes
Foto: TASR/František Iván


23. 6. 2017 - NBS podala na poisťovňu Rapid Life podnet pre podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa. Tento trestný čin, ktorý sa aplikuje na právnické osoby od januára 2017. O čo presnejšie ide vysvetľujú špecialisti z advokátskej kancelárie Ružička Ceskes.

Ak si podnikatelia myslia, že tento zákon nebude voči nim aplikovaný a uplatňovaný, prípad tejto poisťovne dokazuje, že sa mýlia. Uvidíme však či zostane iba pri poisťovni alebo táto vlna zasiahne aj ďalších.

Najčastejšie sa dnes v prípade Rapid Life spomína dôvod, že previedla pohľadávku proti štátu vo výške 32/40/60 miliónov EUR (zdroje sa rôznia) na firmu, ktorá má podľa dosiaľ zistených informácií rovnaké sídlo ako poisťovňa Rapid Life. Podľa vyjadrenia advokátov z kancelárie Ružička Ceskes, nie je možné vylúčiť, že osoby zaangažované do procesu postúpenia pohľadávok sú nezávislé, aj keď sa to môže zdať ťažko uveriteľné. „Bude potrebné počkať na správu nútenej správkyne Ireny Sopkovej, s akými zisteniami bude NBS a prípadne orgány činné v trestnom konaní konfrontovať.“

NBS ale avizovala aj iné podanie podnetu (ešte pred zavedením nútenej správy na poisťovňu) s rovnakým označením trestného činu, a to  pre zmenu vlastníctva budovy poisťovne Rapid Life na celkom určite spriaznenú osobu – spoločnosť AB Real s.r.o., Košice.

Prípad poisťovne Rapid Life: Podozrenie z trestného činu poškodzovania veriteľa

V zmysle § 239 ods . 1 Trestného zákona:

„Ten, kto aj len čiastočne, zmarí  uspokojenie svojho veriteľa tým, že

a)          Zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku,

b)          Zaťaží vec, ktorá je predmetom záväzku, alebo ju prenajme,

c)          Predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok alebo postúpi svoju pohľadávku alebo prevezme dlh iného, i keď na to nebol povinný ani oprávnený, alebo

d)          Predstiera zmenšenie svojho majetku alebo jeho zánik, potresce sa odňatím slobody až na dva roky .“


Zaujímavé bude sledovať osud aj spriaznenej spoločnosti, ktorá majetok od poisťovne nadobudla, pretože v zmysle § 239 ods. 2 Trestného zákona hovorí:

Rovnako ako v odseku 1 sa potrestá ten, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým, že:

a)          Zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení, daruje alebo inak odstráni čo i len časť majetku dlžníka, alebo

b)          Na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo a lebo pohľadávku.“


Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb č. 91/2016 Z.z. je účinný od 01.07.2016 a na jeho základe je možné stíhať aj právnické osoby. Novela účinná od 01.01.2017 rozšírila katalóg trestných činov, ktoré môže spáchať právnická osoba.

Právnická osoba môže byť trestne zodpovedná, ak činnosť osoby spojenej s právnickou osobou (zamestnanec, poverená osoba, štatutár, osoba konajúca v mene právnickej osoby atď.) napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu uvádzaného v trestnom zákone a činnosť tejto osoby je možné pričítať kvalifikovaným spôsobom (uvedeným v zákone) právnickej osobe.