oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: TASR/Michal Svítok
Východoeurópania majú pocit, že ich krajiny sú len kolónie a to ohrozuje európsky projekt. Zamýšľa sa na blogu agentúry Bloombreg Leonid Bershidsky.
Slovensko je v mnohých ohľadoch príkladom východoeurópskej integrácie do Európskej únie. Ale štrajk, ktorý prebieha v bratislavskom Volkswagene podľa Bershidského vypovedá veľa o tom, ako vyzerá nesúrodá Európa z východnej hranice únie. Východoeurópania často cítia, že ich krajiny sa zmenili na západoeurópske kolónie čo môže predstavovať vážnejšiu hrozbu pre jednotu EÚ než Brexit.
Bershidsky píše, že hospodárska produkcia Slovenska medzi rokmi 2010 až 2016 vzrástla v stálych cenách v priemere o 2,9 % ročne. Pôsobivý rast pripisuje špecializácii krajiny na montáž automobilov. Kým v roku 2005 kto bolo približne 200 000 vozidiel ročne, v posledných dvoch rokoch až milión. Podľa organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá v stredu uverejnila podrobný prehľad o slovenskej ekonomike, odvetvie predstavuje 40 % priemyselnej produkcie na Slovensku a tretinu exportu, ktorá prevažne smeruje do zvyšku EÚ.
Štrajkujúci majú pocit, že sú nedocenení. Porovnávajú sa so svojimi kolegami, ktorí robia to isté v západnej Európe, či dokonca aj v bohatších častiach bývalého komunistického bloku. východu, a majú pocit, že s nimi zaobchádza nespravodlivo. Priemerná hrubá mesačná mzda v materskom závode vo Wolfsburgu je približne 2,5-krát vyššia ako v bratislavskom. Samozrejme, náklady na život sú vo Wolfsburgu tiež vyššie ako v Bratislave, ale o tom sa nehovorí. V Bratislave sa okrem relatívne lacného VW Up! Montujú aj ultra-luxusné modely ako Porsche Cayenne a Bentley Bentayga. To sú autá, ktoré zvyšujú ziskové marže spoločnosti VW a sú to presne tie, ktoré štrajkujúci prestali vyrábať, keď odmietajú ponuku manažmentu na zvýšenie platov o 4,5 % a naďalej požadujú 16 %.Bershidsky poukazuje na to, že toto nie je obyčajný štrajk, odvolávajúc sa na slová premiéra. „Naši západní priatelia nerozumejú, keď sa ich pýtame, prečo pracovník v Bratislave, vo firme, ktorá má najvyššiu kvalitu, vysokú produktivitu a vyrába najluxusnejšie automobily, má polovicu alebo možno o dve tretiny nižšiu mzdu ako pracovník v tej istej firme 200 km na západ, v ktorejkoľvek západnej krajine, kde práca má nižšiu kvalitu, nižšiu produktivitu a vyrába výrobky nižšej kvality.“
Upozorňuje, že to nie je len uhol pohľadu Slovenska, ale že Východoeurópania cítia, že ich západní susedia sa zmenili. Obviňujú nadnárodné spoločnosti z predaja lacnejších, nekvalitnejších verzií značkových potravín vo svojich krajinách. Slovensko, Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovinsko vstúpili do EÚ pred 13 rokmi. A predsa ich občania už dávno zabudli na komunistickú minulosť a sú si vedomí, že životné štandardy sú stále ďaleko od úrovní kľúčových členov EÚ. Čo sa týka príjmov, východoeurópske krajiny sa mierne priblížili príjmom v Španielsku, ale nie k tým nemeckým.
Západní obyvatelia by mohli reagovať, že vo východnej Európe rastú náklady na pracovnú silu rýchlejšie ako na Západe, hlavne v menej rozvinutých členských štátoch EÚ.
Ale tieto argumenty sa podľa Bershidského do úvahy neberú. Tým, že sa Východoeurópania čoraz častejšie považujú len za chudobnejších bratov, majú sklon utiekať sa k populistickým stranám, ktoré trvajú na väčšej národnej suverenite. Takéto sily sa už dostali k moci v Maďarsku a Poľsku.
Odpoveďou by mohla byť takzvaná dvojrýchlostná Európa, ktorú presadzujú štáty jadra, najmä Nemecko a Francúzsko. V rámci nej niektoré členské štáty integrujú svoje hospodárske a právne systémy rýchlejšie ako iné. To má zmysel zo západoeurópskej perspektívy, ale nie z východoeurópskej a je to dôvod, prečo je Nemecko stále viac považované za príliš silné na východe, najmä v Poľsku.
Bershidsky upozorňuje na riziko, že východná Európa bude tlačiť svoje požiadavky príliš ďaleko. Ak by Volkswagen uznal, že náklady na prácu v bratislavskej fabrike sa musia priblížiť nákladom v Nemecku, prestane mať zmysel presunúť výrobky s vysokou maržou do východoeurópskej lokality. Bershidsky pripomína, že za pozoruhodné zotavenia z chudoby komunistickej éry vďačíme práve presne takým firmám, ktoré sú dnes cieľom kritiky.
Na svoju úlohu v tejto hre by podľa Bershidského nemal zabúdať ani Západ. Populisti vo východnej Európe by podľa neho nemuseli strácať na popularite tak rýchlo ako sme to videli v nedávnej minulosti v západnej Európe, až kým nedôjde k preukázateľnejšej ekonomickej konvergencii a kým Východoeurópania nestratia svoj koloniálny komplex. Nedávny prieskum spoločnosti Chatham House ukazuje, že solidarita s ekonomicky slabšími krajinami je kľúčovou hodnotou EÚ. Polovica širokej verejnosti sa domnieva, že bohatšie členské štáty by mali finančne podporiť tie chudobnejšie.
Integrácia bola a zostáva dôležitým cieľom. Vlády EÚ by na to nemali zabúdať.
