oPeniazoch.sk, BBC Foto: TASR/AP
Španieli trávia v práci viac hodín než ktokoľvek iný v Európe. Napriek tomu sa niektorí odborníci obávajú, že by mohlo byť chybou úplne od siesty upustiť.
"Slovo siesta pochádza z latinského sexta," vysvetľuje Juan José Ortega, viceprezident Španielskej spoločnosti spánku a somnológ – odborník na medicínu spánku. "Rimania prestali jesť a začali odpočívať v šiestej hodine dňa. Ak vezmeme do úvahy, že periódy svetla delili na 12 hodín, šiesta hodina zodpovedá v Španielsku času medzi 13:00 hodinou v zime a 15:00 hodinou v lete. "
V meste Ador, neďaleko Valencie, je siesta posvätná. Natoľko posvätná, že v roku 2015 jeho starosta zakotvil právo svojich občanov na popoludňajší odpočinok priamo v zákone. Všetko v meste sa medzi 14:00 a 17:00 hodinou zatvorí, hluk musí byť obmedzený na minimum. Rodičia sú upovedomení, že svoje deti musia mať vnútri domu, loptové hry sú neprípustné.
Ale zatiaľ čo Ador si uctieva tradíciu siesty, inde v Španielsku sa zdá, že to má jeden z najtrvalejších stereotypov krajiny zrátané. Siesta je už rovnako cudzia pre väčšinu Španielov, ako aj cudzincov, ktorí ju kreslia do obrazu Španielska.
Takmer 60% Španielov nikdy nemá siestu, zatiaľ čo len 18 % z nich má obednú prestávku. Španieli v skutočnosti trávia oveľa viac času v práci než mnohí z ich partnerov v Európe. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Španieli každoročne odpracujú 1691 hodín, zatiaľ čo britskí robotníci 1674 a Nemci 1371 hodín ročne.
Takže čo viedlo tento národ, ktorý sa preslávil svojim údajným vlažným prístupom k práci k tomu, aby sa stal jedným z najťažšie pracujúcich v Európe?
Od jeho rímskych pôvodov sa siesta stala krížovým kultúrnym fenoménom, ale to bola špeciálna španielska historická pracovná doba, ktorá dala Španielom, možno viac ako väčšine, príležitosť zapadnúť do svojho neslávneho napínania.
Tradične bol španielsky pracovný deň rozdelený na dve časti: ľudia by pracovali od 9:00 do 14:00, nasledovala dvojhodinová prestávka na obed a vrátili sa do práce od 16:00 do 20:00. Tento nesúrodý deň sa prvý krát objavil počas civilnej vojny v Španielsku, kedy mnoho ľudí malo dve pracovné miesta, aby dokázali uživiť svoju rodinu. Jedna práca ráno a druhá neskoro popoludní. Dvojhodinová prestávka umožnila pracovníkom, najmä tým vo vidieckych oblastiach, na chvíľku si odfúknuť, alebo sa premiestniť do druhej práce. Od začiatku 50. rokov do začiatku osemdesiatych rokov zaznamenalo Španielsko bezprecedentnú migráciu z vidieckych oblastí do miest, kde dnes pracuje väčšina občanov. Tu má málo ľudí siestu, ale zdá sa, že dlhý pracovný deň v kultúre zakorenený zostal.
Dlhšie pracovné dni ale v Španielsku zrejme neznamenajú väčšiu produktivitu. V Španielsku, predovšetkým vďaka staršej mentalite v tradičných spoločnostiach, trávia viac hodín v práci, čo môže vplývať na motiváciu, pracovnú výkonnosť, spokojnosť s pracovným prostredím, spokojnosť so životom a samozrejme to má vplyv na rodinný život. Pomalé tempo je už desaťročia problémom v Španielsku. Po globálnej hospodárskej kríze sa nezamestnanosť Španielska v roku 2013 zvýšila na 27 %, zatiaľ čo v tom istom roku dosiahla nezamestnanosť mladých rekordných 56,1 %. Odvtedy miera nezamestnanosti klesla, v prvom štvrťroku 2017 bola 18,8 % čo je po Grécku stále druhá najvyššia v Európskej únii. Hlboko zakorenená strach zo straty zamestnania sa podpísalo na mnohých španielskych zamestnancoch, ktorí trávia ešte viac času pri stoloch. Strach zo straty pracovných miest tiež spôsobil, že španielski pracovníci sú oveľa skeptickejší pri používaní flexibilnej pracovnej politiky.
Podľa štúdie spoločnosti Sage z roku 2015, 80 % malých a stredných podnikov v Španielsku podporuje zavedenie opatrení, ktoré by zlepšili rovnováhu pracovného a súkromného života. Zavádzajú sa opatrenia ako vypnutie osvetlenia vopred určený čas, alebo neorganizovanie stretnutí od určitého času. Keď spoločnosť Tecalum ponúkla svojim pracovníkom dvojhodinovú obednú prestávku, zamestnanci požiadali o jej skrátenie na hodinu poobede a radšej chceli skončiť o hodinu skôr, aby sa mohli vrátiť domov. V roku 2016 sa španielska vláda dokonca pokúsila podniknúť kroky na skrátenie pracovného dňa o dve hodiny tým, že sa pokúsila zatrhnúť dlhé prestávky na obed.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že tradičná siesta môže mať stále miesto v modernom pracovnom svete, a to najmä vtedy, keď mnohí trpia nedostatkom spánku. Nedávny prieskum Flex Sleep ukázal, že Španieli priemerne spia 7,1 hodiny. Je to stále o takmer hodinu menej z odborníkmi odporúčaných ôsmich hodín. To sa dá čiastočne vysvetliť tým, že generál Francisco Franco upravil čas krajiny solidírne s nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Niektorí odborníci sa domnievajú, že vrátenie národa do bývalého časového pásma by v určitej miere mohlo predstavovať riešenie problému nedostatku spánku Španielov. Španieli idú spať neskôr ako ich európski susedia. Podľa Eurostatu idú do postele okolo polnoci, zatiaľ čo Nemci o 22:00, Francúzi o 22:30 a Taliani o 23:00.
"Rovnako ako v ostatných vyspelých krajinách, v porovnaní s našimi predkami sa objavuje výrazný spánkový deficit, približne 1,2 alebo 1,3 hodiny," hovorí José Ortega, ktorý pracuje v európskych laboratóriách spánkového výskumu vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Castellone. Domnieva sa, že to môže byť podstatou siesty nielen v Španielsku, ale aj iných častiach sveta. "Stručná siesta nám pomáha zmierniť stres, posilňovať imunitný systém a zlepšovať výkon," povedal. Existuje nespočetné množstvo štúdií, ktoré ukazujú, že približne 20-30 minút denného spánku môže prispieť k zníženiu únavy a zvýšeniu koncentrácie.
Ak siesta môže pomôcť zvýšiť produktivitu, možno by mala byť prepracovaná pre moderný život. Niektorí ľudia integrujú výhody siesty do moderného života pomocou technológií. SiestAPP, spustená v roku 2014 španielskymi vývojármi, je jednou z mnohých aplikácií na optimalizáciu spánku, ktoré sľubujú, že pomôžu používateľom replikovať španielske siesty meraním ich spánkového modelu a potom ich prebudiť práve vtedy, keď budú pravdepodobne najviac revitalizovaní.
"Siesta by nemala byť nezlučiteľná s dnešným pracovným životom ani na pracovisku," hovorí Juan José Ortega. "Ak zamestnanci môžu mať prestávku na kávu alebo cigaretu, tak prečo nie na krátky spánok?"
