Nemecká a rakúska vláda ostro kritizovali nové sankcie proti Rusku

Najnovšie sankcie Washingtonu proti Rusku vyvolali ostrú kritiku nemeckej a rakúskej vlády. Zaráža, že v súvislosti s trestaním ruského správania sa európske hospodárstvo má byť cieľom amerických sankcií, uviedol v piatok (16.6.) v Berlíne hovorca nemeckej spolkovej vlády Steffen Seibert.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí označilo americké plány za politicky nevhodné a v rozpore so základnými právami.
Rakúsky spolkový kancelár Christian Kern a nemecký spolkový minister zahraničných vecí Sigmar Gabriel vo štvrtok (15.6.) v spoločnom vyhlásení ostro kritizovali sankcie: „S nezvyklou otvorenosťou uvádza americký návrh zákona, o čo vlastne ide: O predaj amerického skvapalneného zemného plynu a o vytlačenie ruských dodávok zemného plynu z európskeho trhu.“ Cieľom má byť zabezpečenie pracovných miest v plynárenskom a ropnom priemysle USA.
Senát veľkou väčšinou hlasov vo štvrtok schválil nové sankcie proti Moskve za jej údajné zasahovanie do amerických prezidentských volieb v minulom roku.
Sankcie na americkom trhu hrozia aj nemeckým podnikom a firmám z ďalších európskych štátov, keď sa budú priamo podieľať na plynárenských projektoch ako Nord Stream 2, alebo ich budú spolufinancovať.
Kancelárka Angela Merkelová zdieľa vyjadrené obavy Gabriela a Kerna. Postup amerického senátu bol „svojvoľný“. Bije do očí, že sankciami sa majú podporovať americké hospodárske záujmy. Politici odmietajú sankcie, ktoré sa vzťahujú na tretie štáty. Merkelová a Gabriel majú rovnaký názor na to, že hospodárske záujmy a otázky sankcií sa nedajú zmiešavať.
Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí Martin Schäfer žiadal: „Vy, milí Američania, musíte už na nás nechať, ako si budeme v Nemecku a Európe regulovať zásobovanie energiou. To nie je vaša starosť, ale to je naša záležitosť.“
Americký Senát chce zákonom znížiť priestor pre prezidentovo rozhodovanie v téme protiruských sankcií. Vytvárajú sa podmienky, aby ich Donald Trump nemohol zmierniť. Ak by to chcel urobiť, Biely dom by musel o to požiadať Kongres.
Teraz bude o návrhu zákona o sankciách proti Moskve, ktorý už Senát schválil, hlasovať aj Snemovňa reprezentantov Kongresu.
Prezident môže výsledok hlasovania oboch komôr parlamentu anulovať svojím vetom.

Súvisiace články

Aktuálne správy