oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: TASR/R.Stoklasa;M.Kapusta
Zotavovanie eurozóny nabralo slušné tempo, ale neexistujú žiadne známky, že by sa táto aktivita premietla do zvýšenia miezd. Mzdy vzrástli koncom minulého roka iba o 1,6 percenta, čo je výrazne pod historickým priemerom 2,1 percenta. Čo sa skrýva za touto absenciou?
Túto otázku by si mohli položiť aj tí, ktorí nastavujú sadzby v Európskej centrálnej banke. ECB nedávno zvýšila prognózy rastu pre eurozónu, ale znížila predpovede pre infláciu. Dôvodom je, že ceny energií znova klesli. Inflácia zostáva nízka a stagnuje. Kým sa rast miezd nezvýši, bude pre ECB ťažké dosiahnuť svoj cieľ, čo je úroveň okolo 2 percent.
Existuje niekoľko vysvetlení, prečo zamestnávatelia v eurozóne zostali zúfalí, po tlačovke prezidenta ECB Maria Draghiho. Medzi nimi a ECB sú priepastné rozdiely, čo je pre menovú politiku rozhodujúce. Jedna strana hovorí, že ak mzdy budú rásť s postupným oživovaním ekonomiky, ECB nemusí nič rbiť, lem držať nohu na plyne a čakať, kým so zvýšením miezd porastie aj inflácia. Naopak, ak do hry vstupuje niečo viac štrukturálneho charakteru, mzdy budú len málo smerodajné pre budúci smer menovej politiky. Prvé vysvetlenie je presvedčivejšie.
Najzreteľnejším dôvodom, prečo je rast miezd v eurozóne taký pomalý, je to, že ekonomika má ešte od oživenie ďaleko. Nezamestnanosť, aj keď klesá, zostáva v eurozóne v priemere na 9,3 %, čo je výrazne nad úrovňami pred krízou. ECB tiež navrhla, aby tento ukazovateľ mohla podhodnotiť a do úvahy brať skutočnú situáciu. Alternatívna miera "uvoľnenia" na trhu práce ukazuje, že 15 až 18 percent pracovnej sily sú buď nezamestnaní, alebo takí, čo by chceli pracovať viac hodín. Prečo by mali zamestnávatelia poskytnúť štedré mzdy, ak majú k dispozícii tak veľkú množinu pracovnej sily z ktorej dokážu čerpať?
Vplyv nezamestnanosti na mzdy je väčší než si myslíte, že bol dopad krízy. Recesia dokázala úplne preriediť pracovníkov na trhu práce. Napriek tomu, aj keby bolo menej zamestnancov, ktorí sa budú snažiť zabojovať o určitý počet pracovných miest, stále by sa dalo očakávať, že mzdy budú reagovať, len o niečo skôr. Existuje len málo dôkazov o tom, že v eurozóne k takejto hysteréze došlo. Vo svojom prejave to spomenul aj Benoit Coeure, člen výkonnej rady ECB. "Pracovníci vo všeobecnosti zostali na pracovnom trhu," povedal.
Druhé vysvetlenie, prečo platy nereagujú na rast, súvisí s charakterom vyjednávania o mzdách. Pracovníci sa snažia o zvýšenie platov, ktoré by prinajmenšom kompenzovalo infláciu. Ceny v eurozóne za posledné dva roky vzrástli len nepatrne, akákoľvek dohoda počas tohto obdobia pravdepodobne neviedla k výraznému zvýšeniu miezd. Opäť platí, že ak oživenie pokračuje, pracovníci si budú presadzovať vyššie mzdy, čo pomôže urýchliť infláciu.
Je taktiež možné, že spomalenie rastu miezd sa prejaví na kombinácii cyklických a štrukturálnych faktorov. Vezmime si napríklad reformy trhu práce od krízy v niekoľkých krajinách, vrátane Španielska a Talianska. Spočiatku museli znížiť mzdy, ale nie na trvalo. Vzhľadom na to, že oživenie dosahuje určité tempo, väčšia flexibilita pracovného trhu by mala teoreticky priniesť viac investícií. Rast produktivity, ktorý sa v eurozóne prepadol, sa potom môže zrýchliť, čo umožní pracovníkom získať vyššie mzdy.
Mohol by rast miezd natrvalo spomaliť? To by si vyžadovalo určité zásadné zmeny v spôsobe fungovania európskeho hospodárstva. Technologický vývoj alebo globalizácia by museli viesť k trvalému zníženiu vyjednávacej sily pracujúcich a znamenali zásadný posun podielu príjmu smerom ku kapitálu. Prípadne by rast produktivity musel byť uviaznutý tak, ako sme to zaznamenali v posledných dvoch desaťročiach. Kvalita pracovných miest vytvorených v Európe, čo v posledných rokoch ECB zhodnotila ako pomerne slabé, by musela stagnovať.
Je ľahké byť pesimistom po dlhotrvajúcej kríze, ktorú eurozóna práve prekonala. Výrazná absencia trvalého rastu miezd vo väčšine bohatého sveta môže tiež naznačovať, že v globálnej ekonomike sa deje niečo väčšie.
Ak však existuje oblasť, kde by sme márne hľadali cyklické vysvetlenia, je to Európa. Koniec koncov, Európa je v omnoho skoršom štádiu cyklu, než USA. Nezamestnanosť zostáva oveľa vyššia ako v Japonsku. Na zvýšenie miezd si chvíľu budeme musieť počkať, ale nakoniec príde aj to. ECB by mala i naďalej starostlivo sledovať mzdy, no nemá zmysel, aby sa odhodlala konať predtým, než konečne znova porastú.
Autorom je Ferdinando Giugliano, píše o európskej ekonomike pre Bloomberg View, La Repubblica, niekdajší člen redakčnej rady Financial Times.
