oPeniazoch.sk, eppgroup.eu
Europoslanci budú hlasovať o rezolúcii na odstránenie rozdielov v dôchodkoch mužov a žien. Ženy poberajú až o 40 percent nižšie penzie ako muži. Najväčšie rozdiely sú na Cypre.
Európsky parlament chce riešiť rodovú nerovnosť v starobných dôchodkoch. V roku 2014 predstavovala v Európskej únii priemerný rozdiel medzi mužskými a ženskými dôchodkami bezmála 40 percent. Za posledných päť rokov sa v polovici členských krajinách EÚ priepasť zväčšila. Najmenší rozdiel v priemernej výške starobných dôchodkov medzi mužmi a ženami je v Estónsku (3,7 %), najväčší naopak na Cypre (48,8 %).
Podľa europoslancov je dôchodková rodová priepasť prevažne dôsledkom mzdovej rodovej nerovnosti a všeobecne rozdielnym postavením mužov a žien na trhu práce: vyšší podiel žien pracujúcich na čiastočný úväzok, nižšia hodinová mzda žien, menej odpracovaných rokov u žien a podobne.
Europoslanci, ktorí návrh rezolúcie predkladajú, navrhujú niekoľko opatrení, ako dôchodkovú rodovú medzeru postupne odstrániť. Ide o opatrenia, ktoré sú zamerané na pracovný trh a nerovné postavenie mužov a žien na ňom. Zdôrazňovaný je napríklad princíp "za rovnakú prácu rovnaká odmena", pružné nastavenie pracovného pomeru s ohľadom na starostlivosť o deti a podobne.
Predkladateľkou návrhu rezolúcie je francúzska europoslankyňa Constance Le Gripová. Jej cieľom je prinútiť Európsku komisiu k vypracovaniu a predloženie stratégie, ktorá by viedla k odstráneniu rodovej dôchodkovej priepasti. "Príjmové rozdiely medzi mužmi a ženami majú širokú škálu historických a sociálnych príčin," hovorí okrem iného Le Gripová.
Ženy podľa nej príliš často pracujú na menej platených pozíciách, zatiaľ čo ich zastúpenie na nadpriemerne platených pracovných miestach je veľmi slabé. Ide najmä o technické profesie v IT sektore. V niektorých krajinách ženy fungujú ako podporná pracovná sila svojich partnerov, ktorí sú farmári, obchodníci alebo remeselníci, ale toto ich pracovné zaradenie nie je v štatistikách správne zachytené, a tak nedostávajú mzdu, ktorá by zodpovedala plnému pracovnému úväzku. "Sú tak konfrontované s mnohými nerovnosťami a keď odídu do penzie, majú nižšie dôchodky ako muži," hovorí Le Gripová.
Skutočnosť, že v polovici členských krajín EÚ sa rozdiely v dôchodkoch za posledných päť rokov zvýšili, je vraj nutné podrobiť dôkladnej analýze. "Povedala by som, že sa na tom podpísala nedávna ekonomická kríza, ktorá mala aj svoj sociálny rozmer. Zhoršili sa pozície ľudí, ktorí sú viac ekonomicky zraniteľní. A to sú prevažne ženy," myslí si europoslankyňa.
Konkrétne opatrenia sú vraj na jednotlivých členských krajinách. "Našim cieľom nie je navrhovať v tejto oblasti harmonizáciu na úrovni celej Európskej únie," bráni sa Le Gripová podozreniu, že Európska únia našla ďalšiu agendu, ktorú chce riadiť z Bruselu.
Le Gripvá chce predovšetkým docieliť to, aby sa o dôchodkovej rodové medzere začalo hovoriť a politici sa ňou začali seriózne zaoberať. Krajiny, ktoré v tomto smere dosahujú najlepšie výsledky, sú vraj hodné nasledovania. Podľa Le Gripovej je mimo iného potrebné, aby sa pri výpočte výšky dôchodku viac zohľadňovalo pozastavenie pracovnej kariéry z dôvodu starostlivosti o potomkov. "Európsky parlament a Európska komisia by mali vypracovať celoeurópsku stratégiu, ktorá by členské krajiny motivovala k zavádzaniu efektívnych opatrení, ktoré by tento problém riešili," navrhuje Le Gripová.
Predkladateľka rezolúcie zároveň upozorňuje, že o svoje postavenie musia bojovať aj ženy samy. Podľa nej by sa mali viac zaujímať o to, či zarábajú adekvátne mzdu, a to aj s ohľadom na ich budúci dôchodok. Nielen medzi ženami vraj existuje malá informovanosť o tom, ako je v danej krajine nastavený dôchodkový systém a s akým dôchodkom môžu ľudia za tých či oných podmienok v budúcnosti počítať. "Práca na čiastočný úväzok môže byť na prvý pohľad lákavá, ale v dlhodobom horizonte to pracuje proti vám – budete mať nižšie dôchodky," varuje Le Gripová.
Za veľký problém europoslankyňa považuje tiež to, že v niektorých členských krajinách existuje až tretina žien, ktoré nepoberajú žiadny starobný dôchodok. Vysvetlenie je však pomerne jednoduché. "Ide o už spomínané manželky farmárov, obchodníkov či remeselníkov. Tie za sebou síce majú roky pomerne tvrdej práce, ale poberali nízke mzdy. Tým pádom odvádzali aj nízke príspevky do sociálnych systémov, a preto majú nízke alebo žiadne dôchodky," uzatvára Le Gripová.
