Luxusný komunizmus: Plná automatizácia všetkého a spoločné vlastníctvo toho, čo je automatizované

, The Guardian Foto: thinkstock

Automatizácia a robotizácia spôsobí pokles pracovných miest. Nevadí, myslia si zástancovia plne automatizovaného luxusného komunizmu (fully automated luxury communism, FALC). Automatizácia totiž podľa nich predstavuje príležitosť vytvoriť post-pracovnú spoločnosť, kde takmer všetku prácu odvedú roboti, aby si ľudia mohli užívať radosti života. Zároveň tým bude zaistený rovnaký blahobyt pre všetkých.

Na rozdiel od ľudí robotom nechýba motivácia. Je im jedno pre koho pracujú. Či je to zisk súkromného vlastníka, alebo blaho celej spoločnosti. "V kapitalizme existuje tendencia automatizovať prácu, aby sa veci, ktoré predtým robili ľudia, zmenili na automatizované funkcie," hovorí luxusný komunista Aaron Bastani. "Spolu s prijatím tohto faktu môže byť jedinou utopickou požiadavkou plná automatizácia všetkého a spoločné vlastníctvo toho, čo je automatizované," citoval The Guardian jednu z vedúcich osobností hnutia tvoriacu futuristickú časť ľavého krídla politického spektra.

Myšlienka FALC nie je nová, podobné vízie alebo ich náznaky bolo možné započuť dokonca už v 19. storočí. Avšak zatiaľ čo vtedy boli naozaj obyčajnou utópiou, vo svetle súčasných technológií, ktoré sa vyvíjajú a zdokonaľujú stále rýchlejšie a rýchlejšie, začína luxusný komunizmus budiť vážnu pozornosť.

Klasickým liberálnym argumentom proti je samozrejme to, že zavedením takéhoto systému by celý vývoj okamžite ustal. Nikto by totiž nemal motiváciu do niečoho investovať nielen peniaze, ktoré by dosť možno ani neexistovali, ale ani energiu a čas. A však komunisti majú pripravenú odpoveď – potrebujeme snáď ešte viac? Navyše to, že by ustal technologický vývoj, by mohlo podporiť myšlienkový vývoj v iných oblastiach. Ľudia by sa mohli venovať napríklad tvorivým činnostiam alebo štúdiu histórie či filozofii, na čo mnohým pri súčasnom pracovnom vyťažení nezostáva čas.

Život v luxusnom komunizme sa vykresľuje ako rozprávka. Bastani láka na pracovný týždeň približne 10 až 12 hodín, garantovaná by bola "sociálna mzda", všetci by mali zabezpečené bývanie, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a tak ďalej. "Možno bude nejaká práca, ktorú ľudia budú musieť robiť, ako je napríklad kontrola kvality, ale to by bolo minimum," dodáva.

Ideológia vychádza zo spleti dobre pozorovateľných trendov. Vo všeobecnosti rýchlosť technologického pokroku a produktivita práce rastie, ale mzdy stagnujú a továrne znižujú pracovné miesta.

"Vezmite si Uber. Myšlienkou je, že do roku 2030 bude mať táto obrovská celosvetová sieť automobily bez vodiča. To ale nemusí byť ponúkané súkromnou spoločnosťou. Prečo by sme nemali mať niečo ako Uber s vozidlami bez vodiča poskytované na obecnej úrovni bez zisku?", pýta sa Bastani.

Bastani nie je sám v evanjelizácii éry masového robo-luxusu. Členovia ľavicovej skupiny Plan C si osvojili slogan "Luxus pre všetkých" vo svojich agitáciách.

Avšak aj keď luxusní komunisti doteraz nedokázali zodpovedať otázku, ako by súčasní a budúci robo-kapitalistov prinútili k tomu, aby prekonali svoju túžbu po zisku a namiesto zarábania peňazí nechali svojich robotov, aby pomohli dosiahnuť raj na zemi celej spoločnosti, zdá sa, že fanúšikov robo-socializmu nájdeme aj inde ako v extrémistických kruhoch.  Napríklad profesor na MIT, Erik Brynjolfsson, tiež nepovažuje myšlienku strojovo generovaného populistického luxusu za niečo nekonvenčné. Naopak. "Svet rastúcej hojnosti, dokonca luxusu je nielen možný, ale pravdepodobný. Mnoho vecí, ktoré dnes považujeme za nevyhnutné, telefónne služby, automobily, voľné soboty, boli v minulosti luxusom. Technológie môže priniesť obrovskú zmenu. Ale cesta k hojnosti môže byť plná úskalí, pretože existujúce obchodné modely a spôsoby vytvárania hodnoty sa narušia."

 

Súvisiace články

Aktuálne správy