Sila gigantov v digitálnej ekonomike: Najvzácnejšia komodita na svete núti regulovať trh po novom

, The Economist Foto: TASR/AP

Len málokto z nás by dnes chcel žiť bez Googlu či nákupov na Amazone. Tieto spoločnosti dokonca ani nevyvolávajú obavy v prípade, že na ne hľadíme štandardnými protimonopolnými meradlami. Naopak, rad ich služieb je zadarmo. Navyše nové spoločnosti, ako je Snapchat, naznačujú, že konkurenčné hrozba stále existuje. Dôvody na obavy tu napriek tomu sú.

Pred sto rokmi bola ropa hlavnou svetovou komoditou, vďaka ktorej vznikalo celé nové odvetvie. To muselo byť následne regulované, aby spoločnosti v ňom nezískali príliš veľkú trhovú silu. Teraz sa nachádzame v podobnej situácii, avšak reč už nie je o rope. Ide o dáta a gigantov, ktorí s nimi pracujú. Alphabet, Amazon, Apple, Facebook a Microsoft predstavujú päťku obchodovaných spoločností s najvyššou kapitalizáciou na svete. Ich zisky prudko rastú, v prvom štvrťroku tohto roka celkovo prevýšili 25 miliárd dolárov, píše The Economist.

Taká dominantná pozícia vyvoláva úvahy o nutnosti rozdelení podobne, ako tomu bolo kedysi v prípade spoločnosti Standard Oil. Na druhej strane ale platí, že obrovská veľkosť nie je zločinom a úspech týchto gigantov spotrebiteľom prospel.

Internetové spoločnosti majú prístup k obrovskému množstvu dát a práve to im dáva ohromnú moc. Staré pohľady na monopoly a konkurenciu nie sú v tomto prípade príliš relevantné. Inteligentné telefóny a internet generujú záplavu dát. Každý z nás zanecháva nejakú digitálny stopu, nech si ide zabehať, či sedí doma na gauči. Dáta budú ešte pribúdať s tým, ako sa s internetom spájajú automobilmi či hodinky. Medzitým pokračuje vývoj umelej inteligencie, ktorá je schopná z dát vytiahnuť hodnotné informácie. Spozná, či je zákazník už pripravený na kúpu určitého tovaru, či letecký motor potrebuje opravu alebo či niekomu hrozí riziko vážneho ochorenia. Aj priemyselní giganti ako Siemens a GE už dnes hovoria o tom, že sú dátovými spoločnosťami.

S opísanými zmenami sa mení aj podstata konkurenčného boja. Technologickí giganti sú schopní získať mnoho dát, to im umožňuje zlepšiť ich služby a následne majú k dispozícii ešte viac informácií. Čím viac toho bude Tesla vedieť o autonómnych vozidlách, o to kvalitnejšie autá bude vyrábať. To je sčasti dôvod, prečo táto spoločnosť, ktorá v prvom štvrťroku tohto roka predala len 25 000 áut, má väčšiu hodnotu, ako General Motors (GM) s predajom 2,3 milióna vozidiel.

Dáta teda fungujú ako ochrana pred konkurenciou, a to viac ako jedným spôsobom. Znižujú aj pravdepodobnosť vzniku nejakej prevratnej technológie či novej spoločnosti, ktorá by pre existujúce giganty mohla byť hrozbou. Google vie, čo ľudia na internete hľadajú, Facebook vie, čo zdieľajú, Amazon vie, čo kupujú. Tieto spoločnosti majú veľmi dobrý prehľad o tom, čo sa deje v celej ekonomike a rýchlo si všimnú, keď sa na trh dostane niečo nové. Potom to môžu skopírovať či novú spoločnosť kúpiť skôr, než sa z nej stane hrozba.

Starý prístup k regulácii je v tomto prípade len málo efektívny. Ak rozdelíme Google na päť malých firiem, jedna z nich sa časom stane opäť dominantnou a sme tam, kde sme boli. Regulátori sa musia posunúť za tradičný rámec používaný v priemyselnom veku. Ak napríklad schvaľujú fúzie a akvizície, nemala by pre nich byť kľúčová len samotná veľkosť, ale aj celkový prístup k dátam. Problematická by potom bola napríklad akvizícia WhatsApp Facebookom. K tomu by regulátori mali spoločnosti informovať o tom, aké dáta týkajúce sa ich klientov majú a využívajú.

Vlády by tiež mohli požadovať, aby firmy časť svojich dát zdieľali podobne, ako musia európske banky umožniť prístup k určitým informáciám o svojich klientoch tretím stranám. Podobné zmeny nebudú jednoduché. Pokiaľ ale nechceme, aby digitálnej ekonomike dominovalo pár gigantov, budeme musieť konať.

Súvisiace články

Aktuálne správy