Opäť o krok bližšie: Z bezhotovostných platieb vo Švédsku už profituje aj cirkev

, bloomberg;fintech weekly Foto: thinkstock

Vo Švédsko, krajine, kde ľudia stále menej používajú pri platení hotovosť, klesá počet bankoviek a mincí v obehu od roku 2007. Väčšina obchodov i iných inštitúcií prijíma platby bezhotovostne a pozadu nechce zostať ani miestna cirkev.

Podľa informácií agentúry Bloomberg, stále vyšší počet miestnych farností začalo prijímať dary pomocou mobilných aplikácií. Katedrála z 13. storočia v Uppsale dokonca akceptuje aj kreditné karty. Tieto trendy vo švédskej cirkvi sú znakom toho, ako dynamicky sa situácia v severskej krajine vyvíja. Väčšina bánk už prestala operovať s hotovosťou, ani miestni bezdomovci nedostávajú za predaj „svojho“ časopisu hotovosť. Na blšom trhu môžete zaplatiť cez populárnu aplikáciu Swish.

"Pred pätnástimi rokmi by som si vyzdvihol výplatu a celú si ju strčil do peňaženky, aby som vedel, koľko mi ešte zostáva na útratu. V súčasnosti už pri sebe hotovosť takmer nenosím," uviedol pre Bloomberg vikár Lasse Svard.

Tie farnosti, ktoré sú technicky zdatné majú výhodu. Platby cez mobilné aplikácie a pomocou kariet znižujú riziko odcudzenia peňazí, ale je tiež lacnejšie zaplatiť cez Swish, pretože mať peniaze uložoné v banke znamená dodatočné náklady. Niektoré farnosti dokonca hlásia nárast sumy získaných peňazí, keďže mnohí sa už neobmedzujú na drobné mince povaľujúce sa po vreckách. "Jedna vec je ale na tom celkom vtipná. Keď sa robí zbierka, niektorí demonštratívne zdvihnú svoj mobilný telefón do vzduchu, aby ukázali, že prispievajú," povedal Mats Lagergren, hovorca farnosti Uppsala.

Bezhotovostná spoločnosť však nie je oslavovaná každým. Mnohí penzisti majú problém naučiť sa žiť s on-line platbami. Iní poukazujú na to, že štát takto získava väčšiu kontrolu nad tým, čo občania robia. Existujú aj ďalšie riziká, ako napríklad vážnejší výpadok v podobe blackoutu. Benefity však zatiaľ prevažujú a Švédi sa držia cesty k plne digitalizovanej spoločnosti. Platby v hotovosti sa možno stanú marginálnou záležitosťou, z trhu však nikdy úplne nevymiznú. "Prechod od hotovosti na bezhotovostný platobný styk bude prebiehať podobne ako tomu je v prípade šekov. Používanie šekov sa prudko znížilo a pravidelne sa ozývajú hlasy za ich úplné zrušenie. To sa však doteraz nestalo, pretože sú tu dôležité skupiny, ktoré ich stále používajú," povedal pre server Fint Weekly Stephen Hart, zakladateľ a CEO spoločnosti CardSwitcher.

Averziu Švédov k hotovosti dokazuje štatistika ich menovej zásoby. Podľa miestneho štatistického úradu klesla v prvom štvrťroku tohto roka hodnota hotovosti v obehu na 56,8 miliardy švédskych korún, čo je najnižšia úroveň od roku 1990. Oproti roku 2007 je to o 40 percent menej a v minulom roku pokles zaznamenal najrýchlejší tempo.

Podľa centrálnej banky, ktorá aktuálne skúma, či má spustiť svoju vlastnú digitálnu menu, hlavným dôvodom zmiznutia hotovosti je technická inovácia. Zástupkyňa guvernéra Riksbank Cecilia Skingsleyová poznamenáva, že Švédi sú otvorení novým technológiám, čo  dokazuje aj ich prístup k osobným počítačom a mobilným telefónom. Rovnako aj banky v krajine sa rýchlo preorientovali na debetné, či kreditné karty a aplikáciu  Swish, ktorá už má 5,5 milióna používateľov a akceptujú ju aj najväčšie banky v krajine. "V krajine bol vytvorený Inštitút pre inovácie, aby prišiel s nákladovo efektívnymi a užívateľsky prívetivými alternatívami k hotovosti," uviedla Skingsleyová. Hotovosť tak pravdepodobne "viac či menej zmizne" z trhu ako platobný prostriedok v súkromnom sektore, povedala pre agentúru Bloomberg.

Zaujímavé je, že Švédi zaujali tak negatívny postoj voči hotovosti, že sa jej dokonca vyhýbali aj počas súčasného stavu negatívnych úrokových sadzieb. "Skutočnosť, že sa ľudia rozhodli držať tak málo peňazí v peňaženkách napriek nulovému úroku na svojich bankových účtoch, ešte viac zdôrazňuje silu tohto trendu," povedal Robert Bergqvist, hlavný ekonóm spoločnosti SEB AB. Zatiaľ mal tento vývoj  malý vplyv na menovú politiku. Ak by však hotovosť úplne zmizla, poskytla by centrálnej banke dodatočné právomoci. "Záporné úrokové sadzby by boli silnejšie, pretože by neexistoval žiadny spôsob, ako uniknúť ich vplyvu," povedal Bergqvist. "V istom zmysle by tak Riksbank získala väčší manévrovací priestor."

 

Súvisiace články

Aktuálne správy