oPeniazoch.sk, investopedia Foto: YT/Hui-chin Chen;thinkstock
Priemerný vek odchodu do dôchodku sa vo vyspelom svete dlhodobo pohybuje okolo 65 rokov. Dnes to však vyzerá tak, že ak sa niekto z generácie millenials dostane do do dôchodku v tomto veku, môže sa považovať za šťastného človeka.
Život na dlh sa v ostatnom čase stal samozrejmosťou. Začína študentskou pôžičkou, pokračuje hypotékou na štartovací byt, lízingom na auto. Keď príde rodina, navýši sa hypotéka na priestrannejší byt a ide sa ďalej.
Millenials, narodení medzi rokmi 1980 a 2000, vedú a povedú tak nákladný život, že si jednoducho prestať pracovať v 65 rokoch nebudú môcť dovoliť. Podľa štúdie spoločnosti Nerd Wallet budú musieť ľudia, ktorí dnes majú 17 až 37 rokov, pracovať minimálne do 75 rokov svojho života, aby mali dosť peňazí, keď nastane výpadok príjmov zo zamestnania.
"Problémom väčšiny millenials je predovšetkým to, že sa na starobu nepripravujú pravidelným investovaním. V minulosti platilo, že sa o ľudí v dôchodku postaral štát a oni si svojimi úsporami len prilepšovali. Dnes sa pomer obracia. Mladí ľudia nie sú zvyknutí si vytvárať finančnú rezervu. A keď už si nejaké peniaze začnú odkladať, nie je to dosť, a navyše tieto peniaze nezhodnocujú investovaním," vysvetľuje situáciu Hui-chin Chen, certifikovaná finančná poradkyňa spoločnosti Pavlov Financial Planning.
Rozdiel medzi sporením a investovaním je pritom priepastný. Aj na tých najlepšie úročených sporiacich účtoch sa pohybuje ročný úrok okolo percenta, zatiaľ čo priemerný ročný rast indexu S&P 500 dosahuje v horizonte desiatich rokov viac ako 6,8 %.
Hui-chin Chen tiež upozorňuje na úskalia kariérneho postupu. "Keď vám zvýšia plat, je jednoduché si na to zvyknúť. Myslite ale vždy na to, že rovnako ľahko môžete o časť platu zase prísť. A prejsť z vyššieho rozpočtu späť na nižší je už oveľa ťažšie," hovorí.
Podľa odborníkov na osobné financie, pripravovať sa na dôchodok znamená pravidelne investovať aspoň 10 % svojho priemerného mesačného príjmu. Jedine tak sa dá nazhromaždiť dosť peňazí na to, aby ste na trhu práce nemuseli byť ešte vo veku 75 rokov a zároveň nemuseli radikálne meniť svoje zvyklosti a znižovať latku svojej životnej úrovne.
