oPeniazoch.sk, Wirtschafts Woche Foto: thinkstock
Pred desiatimi rokmi zasiahla svet hlboká finančná kríza a trvalo roky, kým sa z nej štáty spamätali. Dnes sa na prvý pohľad zdá, že je raz a navždy minulosťou. Experti upozorňujú, že pád môže byť tým bolestivejší, čím strmšia je súčasná konjunktúra. Nemecký ekonóm Daniel Stelter tvrdí, že ďalšia kríza nás čaká už v najbližších mesiacoch, má na to desať pádnych argumentov.
Americký index Dow Jones láme od začiatku tohto roka rekordy a v krajinách eurozóny štáty, ktoré mali predtým výrazné hospodárske ťažkosti , hlásia opatrný vzostup ekonomiky. Nemecký denník Wirtschafts Woche, ktorý sa špecializuje na ekonomické spravodajstvo, ale varuje, že prepuknutie novej celosvetovej recesie je možno bližšie, než si myslíme.
1. Americká burza je extrémne nadhodnotená
Kým na svetové hospodárstvo má stále výraznejší vplyv Čína, finančné trhy sa dlhodobo riadia americkou Wall Street. Tá stúpa k závratným výšinám, čo sa nezaobíde bez reakcie v prípade ostatných trhov. Hneď niekoľko ukazovateľov dokladá, že americká burza je v súčasnosti extrémne nadhodnotená. Hoci nie natoľko, ako tomu bolo v roku 2000, ale dosahuje vyššie čísla ako v rokoch 1929 a 2007, kedy sa spustila veľká hospodárska kríza. Investori sa zhodujú, že aby bola burza opäť atraktívna pre obchodovanie, bolo by na mieste, aby sa hodnoty znížili približne na polovicu.
2. Bezstarostnosť obchodníkov na burze
Finančníci si sú stále istejší a úmerne tomu klesá volatilita, ktorá je na rekordných minimách. To sa však môže rýchlo zvrtnúť. Stačí malý náznak, že niečo nie je celkom v poriadku, a možno očakávať, že sa burzový makléri začnú bleskovo zbavovať nakúpených komodít. Výsledkom rýchleho predaja bude pokles kurzov, ktoré majú priamy vplyv na akciový trh.
3. Pasivita investorov
Kým hodnoty akciového trhu navonok rastú, reálna aktivita investorov naďalej klesá. To, čo by mohlo pomôcť znížiť obchodné riziká, dokáže naopak prispieť k ich zvýšeniu. Pasivita, kedy investori pri svojich nákupoch siahajú len po akciách, ktoré práve rastú, vedie totiž k ďalšiemu prehlbovaniu trendu nadhodnotenia burzy. Každá bublina raz zákonite musí prasknúť.
4. Zdanie konštantnej likvidity
Investori sú opojení zdaním konštantnej likvidity. Na prvý pohľad je opäť všetko tak, ako má byť. Ľudia na burze obchodujú vlastnené komodity a ďalšie im za ne včas a bez zbytočných prieťahov poskytujú finančné plnenie. Ekonóm Daniel Stelter ale upozorňuje, že podobne tomu bolo v prípade amerických peňažných fondov pred desiatimi rokmi, čo nakoniec vyvrcholilo poslednou globálnou finančnou krízou. Vtedy sa zrazu ukázalo, že peniaze, ktoré vyzerajú, že sa dajú rýchlo uvoľniť k úhrade, zase až tak ľahko dostupné nie sú a platby sa začali oneskorovať. To ešte posilnilo vlnu paniky. Hrozí to aj v súčasnosti?
5. Nízke úrokové sadzby sa blížia ku koncu
Čím nižšie sú úrokové sadzby, tým vyššie hodnoty môžu dosahovať ceny akcií. Americká federálna banka ale oznámila zvyšovanie úrokových sadzieb. Odborníci ako Jeff Grundlach alebo Bill Gross si ale myslia, že už pri zmene úrokovej sadzby o tri percentá v prípade amerických dlhopisov so splatnosťou desať rokov, sa zásah nezaobíde bez nutnosti výrazných úprav hodnôt akciového trhu. Súčasne by sa tak mohla prejaviť strata dôvery v efektívnu menovú politiku krajiny a vo všemohúcnosť centrálnych bánk.
6. Zadlženie dosahuje rekordnú výšku
K potlačeniu poslednej krízy z pred desiatich rokov, ktorú vyvolalo vysoké zadlženie, vynaložili vlády po celom svete finančné prostriedky, ktoré paradoxne viedli k ešte vyššiemu dlhu. Podľa Daniela Steltera tak súčasná zadlženosť dosahuje 325 % svetového HDP. To je o 70 biliónov dolárov viac, než tomu bolo v roku 2007. Svet, ktorý čelí takémuto dlhu, v žiadnom prípade nepotrebuje navýšenie úrokových sadzieb. Vysoké zadlženie amerických spoločností potom ako jedno z výrazných rizík vidí Medzinárodný menový fond, ktorý v tom smere vydal varovanie a odhaduje, že napriek súčasným rekordne nízkym úrokovým sadzbám v USA každá desiata tamojšia firma už v súčasnosti nie je schopná svoje dlhy s úrokmi pokryť zo ziskov.
7. Politické riziká
Nestabilná situácia na svetovej politickej scéne môže prispieť k skorému prepuknutiu krízy. V strede diania je pochopiteľne americký prezident Donald Trump, ktorý čelí tlaku zo všetkých strán. Len ťažko možno odhadovať jeho budúce kroky. Panujú obavy, že by mohol staviť na protekcionizmus, vylúčený nie je ozbrojený konflikt USA s iným štátom. Naďalej eskaluje napätie v spojitosti so Severnou Kóreou. V Európe k neistote prispieva vlečúca sa migračná kríza rovnako ako vyjednávanie o odchode Veľkej Británie z Európskej únie. V prípade, že dôjde k neočakávanému dianiu na politickej scéne, možno očakávať, že sa to na trhoch odrazí v podobe paniky.
8. Dlho trvajúce konjunktúra
Svet po druhej svetovej vojne pamätá iba dva prípady, keď trval vzostup amerického hospodárstva dlhšie než teraz, akokoľvek je v súčasnosti opatrný, pozvoľný a nedosahuje extrémne čísla. Už čoskoro, podľa nemeckého ekonóma, možno očakávať, že sa úplne zastaví. Stúpajúce platy zamestnancov sa dostávajú pod tlak majiteľov podnikov, ktorí stále prácnejšie zháňajú prostriedky na ich pokrytie, čo sa začína dotýkať ich marží. Súčasný vzostup sa tak dotýka iba niekoľkých odborov podnikateľskej činnosti.
9. Elektronickú burzu ťahá len pár úspešných
Za vzostupom hodnôt amerického rýdzo elektronického burzového trhu NASDAQ stojí len niekoľko málo spoločností, ktorých akcie dosahujú vysoké hodnoty. Menovite Apple, Alphabet, Amazon, Facebook a Microsoft, ktoré sa na raste podieľali 50 %. Uvedená pätica pritom tvoria iba 0,2 % zo všetkých spoločností obchodovaných prostredníctvom NASDAQ, z čoho je jasné, že dlhý rad ďalších firiem je naopak stratových. Čím skôr sa ale v rukách niekoľkých málo mocných koncentrujú zisky, tým väčšie dopady budú na strane druhej. Kde firmy krachujú, ekonomika prichádza o pracovné miesta a akcionári o peniaze.
10. Špekulácie na dlh
Nie sú to len firmy, ktoré sa zadlžili. Rovnako rad investorov špekuluje na burze na dlh. Požičiavanie na cenné papiere dosiahlo rekordnú výšku. Ilustrujú to dopady politiky lacných peňazí: firmy sa spoliehajú na výpožičky s nízkym úrokom, namiesto toho, aby sa skutočne pokúsili navyšovať svoju hodnotu. S ich cennými papiermi potom obchodujú investori, ktorí si rovnako požičiavajú. Kým trh rastie, je možné, aby na tomto princípe nejaký čas fungoval. V prípade, že sa ale vyskytnú ťažkosti a hodnoty akciového trhu začnú klesať, reťazec sa obráti, na povrch sa dostane naliehavá potreba splácať dlhy, ale razom nebude možností, odkiaľ čerpať, aby sa pokryli dlhy existujúce. Celá krehká pyramída sa tak môže veľmi rýchlo zosypať.
