Putin potrebuje peniaze, veľké firmy musia zaplatiť tučné dividendy

, Welt.de;roklen Foto: SITA/AP

Ruská štátna pokladnica potrebuje príjmy, tlačí preto na štátne podniky, ako je Gazprom alebo Aeroflot, aby vyplácali tučné dividendy. Informoval o tom nemecký server Welt.de.

Medzi ruskou vládou a štátnymi podnikmi to v súčasnosti vrie. Vláda vlani prikázala štátnym firmám výrazne zvýšiť dividendy, ktoré vypláca svojim akcionárom, teda i ruskému štátu. Už nevyžaduje, aby vyplácali 25 %, ale 50 % z dosiahnutého zisku. Firmy s tým nesúhlasia, lenže nemajú na výber. Vláda totiž s peniazmi z ich dividend už počíta v rozpočte. Bez nich by v ňom mal Putin dieru, ktorú nemá ako inak zaceliť. Nejde totiž o žiadne drobné, ale o zhruba 483,5 miliardy rubľov (asi 7,6 miliardy eur). Preto zvýšil tlak na štátne podniky.

Podľa serveru sú len dve firmy, ktoré by si mohli vyjednať určité výnimky, a to plynárenský koncern Gazprom, ktorý v uplynulom roku vyplatil zo svojho zisku investorom 24 %, ale tentoraz sa tvrdo bráni, a najväčšia ruská ropná spoločnosť Rosnefť, ktorá by mohla vyviaznuť len s 35 % výplatou. Ostatní budú musieť bez milosti platiť. Podľa analytikov investičnej banky VTB Capital zvýšili súkromné aj štátne firmy zahrnuté v hlavnom ruskom indexe RTS v minulom roku svoj čistý zisk celkovo o 13 %.

Oproti slabému roku 2015 sa vlani darilo najmä exportným firmám, a to vďaka vyšším cenám ropy a kovov. Rovnako banky si oproti hroznému roku 2015 výrazne polepšili. Pri započítaní rôznych mezidividend tak tento rok vyplatia na dividendách o 17 % viac ako vlani, a to aj napriek miernej recesii, z ktorej sa Rusko ešte úplne nevymanilo.

Radovať sa tak môžu aj súkromní investori, najmä tí, čo vlastnia akcie štátneho monopolu na ťažbu diamantov Alrosa či leteckej spoločnosti Aeroflot. Tie sú totiž podľa prieskumu ekonomického denníka Wedomosti, čo sa dividend týka, najvýnosnejšie. Obe chcú investorom vyplatiť minimálne 50 % zo svojho zisku. Zatiaľ čo spoločnosť Alrosa vykazuje impozantný rast zisku už od roku 2015, Aeroflot sa v rokoch 2014 a 2015 topil v červených číslach. Vlani sa však už mohol pochváliť ziskom vo výške 38,8 miliardy rubľov.

Hoci vysoké dividendy u niektorých ruských firiem zodpovedajú celosvetovému trendu, vývoj na akciovom trhu nie, ten skôr kopíruje ekonomický výkon krajiny. V uplynulých dvoch štvrťrokoch sa trh navyše orientoval podľa nálady, ktorú šíril Kremeľ názorom na svetový politický vývoj. Po zvolení Donalda Trumpa za amerického prezidenta bola táto nálada najprv dobrá, za celý rok si trh pripísal viac ako 50 %. Okrem Trumpa k pozitívnej nálade na ruskom trhu prispela dohoda OPEC a niektorých nečlenských krajín, vrátane Ruska, na obmedzení ťažby ropy.

Čím viac začalo byť Putinovi a jeho vláde zrejmejšie, že Trump vzťahy Ruska s USA a svetom nezlepší, tým viac sa nálada na ruskom trhu obracala. Hlavný index RTS v prvom štvrťroku stratil takmer 3 %, v rubľoch počítaný index MICEX dokonca 10 %. Takže zatiaľ čo trhy na západe lámali rekordy, Rusko šlo opačným smerom.

Ruská mena má za sebou tento rok značne nepokojný vývoj. V prvom štvrťroku tohto roka posilnil rubeľ voči doláru o 7,7 % na najvyššiu hodnotu od júla 2015. V ostatnom čase ale stratil ako k doláru, tak k euru o 3 až 4 %. Dôvodom bol najmä výrazný pokles ceny ropy a neočakávané výrazné zníženie hlavnej úrokovej sadzby ruskej centrálnej banky z 9,75 % na 9,25 %. A analytici očakávajú, že by vzhľadom k vyššej inflácii mohli úrokové sadzby tento rok klesnúť až o 10 %.

Prebiehajúci štvrťrok sa na ruskom akciovom trhu zatiaľ obišiel bez významnejších impulzov. Ruská ekonomika sa síce po dvoch rokoch recesie zvoľna zotavuje, rast však zatiaľ zrejme zostane okolo 1 %. Výraznejšie oživenie sa očakáva skôr až v druhom polroku a bude prebiehať "veľmi postupne", predpovedajú analytici Sberbank CIB. Tí sa zároveň zhodujú, že do prezidentských volieb v marci 2018 sa vláda do žiadnych potrebných štrukturálnych reforiem nepustí.

"Na druhej strane sa ruské firmy v každom prípade naučili žiť s obmedzeným prístupom na západný kapitálový trh a znížili svoju dlhovú záťaž," povedal serveru Welt.de Andrej Martschenko, riaditeľ investičnej skupiny UCP. Preto sú podľa neho na budúce šoky lepšie pripravené než hociktorý konkurent.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy