Vy by ste boli za? Podpora základného garantovaného príjmu v Európe rastie

Diskusia 22  
Vy by ste boli za? Podpora základného garantovaného príjmu v Európe rastie
Zdroj: the independent;quartz
Foto: thinkstockAP


13. 5. 2017 - Nikto nevie, či základný univerzálny príjem pomôže nájsť odpovede na ekonomické problémy sveta. Garantovaná minimálna platba pre všetkých občanov sa však dostáva do záujmu v čase, keď zdieľaná a digitálna ekonomika rýchlo znižuje, alebo transformuje celé rady pracovných miest.

Fínsko a Holandsko už odštartovali svoje pilotné projekty na otestovanie základného garantovaného príjmu, iné štáty niečo podobné zatiaľ iba zvažujú. S myšlienkou sa pohrávajú vlády vo Francúzsku, Švajčiarsku aj Veľkej Británii, kde o výhodách hovoria predovšetkým neziskové organizácie.

Fínsko sa stalo prvou krajinou v Európe, ktorá svojim nezamestnaným občanom vypláca základný garantovaný príjem, v pilotnom projekte zameranom na zníženie chudoby a nezamestnanosti, pričom zároveň chcú znížiť výdavky a byrokraciu na vnútroštátnej úrovni. Dvetisíc ľudí dostáva každý mesiac 560 eur počas dvoch rokov bez toho, aby museli oznamovať, či si hľadajú zamestnanie alebo ako použili získané peniaze. Táto suma sa odpočíta od všetkých výhod, ktoré už dostávajú. Program bol vytvorený vládnou agentúrou KELA, ktorá je zodpovedná za sociálne dávky krajiny. Ak si účastník prácu nájde, nebude vylúčený zo systému vyplácania príjmu.

Škótsko je tiež nastavené na obdobný program, ktorý chce spustiť v najbližších dvoch rokoch. Záujem o univerzálny základný príjem v Škótsku rastie najmä po tom, ako vlani škótska národná strana schválila návrh na podporu tejto politiky.

Univerzálny základný príjem sa považuje buď za zázračný liek pre kapitalistické ekonomiky, alebo rýchlu smrť pre nezamestnanú triedu. Nikto skutočne nevie, čo je pravda, pretože chýbajú relevantné testy a ich vyhodnotenie. Čiastočne síce boli testované na rôznych miestach v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch, vrátane oblastí v USA, Kanady a Indii, ale to nestačilo, aby si prijal jednoznačný úzus, že rozdávanie peňazí dokáže teoreticky znížiť chudobu a zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva. Väčšina doterajších testov bola krátkodobá a nedostatočne financovaná. Priame prevody peňazí v chudobných krajinách priniesli široké výhody, ako je lepšie vzdelávanie a nižšie miera HIV. Obavy, že výdavky na alkohol, cigarety a iné zlozvyky by vzrástli, sa ukázali ako neopodstatnené (v niektorých prípadoch dokonca prevody peňazí viedli k poklesu takýchto nákupov). Pre bohatšie národy sú však dopady základného garantovaného príjmu stále nejasné.

S cieľom zistiť, ako sa na túto myšlienku pozerajú občania Európy, prišla spoločnosť Dalia Research, založená v Berlíne. V marcovom prieskume 68 % Európanov uviedlo, že v referende o základnom príjme by volilo áno, oproti minuloročným 64 %. Prieskumu sa zúčastnilo 11 000 občanov z 28 členských štátoch Európskej únie a má chybovosť 1,1 %.

Vy by ste boli za? Podpora základného garantovaného príjmu v Európe rastie

Nie všetci sú však pripravení na to, aby sa rozdávanie peňazí okamžite realizovalo – 48 % uviedlo, že chcú najprv otestovať politiku, zatiaľ čo 31 % je za to, aby sa garantovaný príjem uviedol do života čo najskôr.

Vy by ste boli za? Podpora základného garantovaného príjmu v Európe rastie

24 % respondentov, ktorí sa v obidvoch rokoch postavili proti myšlienky základného príjmu, sa najviac obáva ekonomického vplyvu vrátane nákladov, rizika zníženia motivácie k práci a možnosti, že by situáciu zneužili cudzinci. Tí, ktorí zahlasovali v prospech garantovaného príjmu, boli presvedčení o prísľube zvýšenej bezpečnosti a slobody, konkrétne šlo o zníženie finančnej úzkosti pri uspokojovaní základných potrieb, väčšiu rovnosť príležitostí a vyhliadky na väčšiu finančnú nezávislosť a sebestačnosť.

V prieskume sa respondentov pýtali, aký by bol najpravdepodobnejší vplyv základného príjmu na ich pracovnú voľbu. Táto otázka je jadrom mnohých debát o základnom príjme: nebudú ľudia jednoducho leniví pracovať? To nikto nevie s istotou zodpovedať, ale predchádzajúce štúdie sú sľubné. Testy v 70. rokoch minulého storočia v Kanade a USA ukázali, že ľudia pracujú o niečo menej, ale viac času venujú vzdelávaniu a rodine. Klesá hospitalizácia, domáce násilie aj sťažnosti na duševné zdravie. Prieskum spoločnosti Dalia tiež zistil, že väčšina ľudí si myslí, že by nezmenila svoju pracovnú aktivitu, ale určite by viac času venovali rodine, dobrovoľníctvu, alebo vzdelávaniu. Len 3 % opýtaných odpovedali, že by prestali pracovať.

Vy by ste boli za? Podpora základného garantovaného príjmu v Európe rastie

Samozrejme, prieskumy sú jedna vec a tvrdé údaje o skutočnom správaní sa vec druhá. S množstvom nových testov, ktoré sa začínajú spúšťať po celom svete, môžeme už čoskoro získať celkom vyčerpávajúce a menej teoretické odpovede.