oPeniazoch.sk, Finanzen.net Foto: thinkstock
Na otázku, ktorá čoraz viac rezonuje v odborných kruhoch, odpovedali tentoraz v aktuálnom prieskume občania v Európe aj v USA. Viac ako tretina opýtaných by vôbec nebola proti.
Podľa štúdie, ktorú vypracovala agentúra pre výskum trhu a verejnej mienky Ipsos pre banku ING a o ktorej informuje nemecký finančný server Finanzen.net, ukazuje, že by pre prípadné zrušenie hotovosti bolo 34 % Európanov a 38 % Američanov. Mnohí totiž už takmer žiadne mince či bankovky po vreckách nenosia. V Európe uviedlo 21 % a v USA dokonca 34 % opýtaných, že vo svojom bežnom živote už hotovosť v podstate vôbec nepotrebujú.
Server bohužiaľ neuvádza konkrétne čísla pre jednotlivé krajiny, avšak upozorňuje na zaujímavý paradox, že práve v takých krajinách, v ktorých je hotovosť ešte používaná vo väčšej miere, vykazujú ľudia väčšiu ochotu ju zrušiť. Štúdia vraj v tejto súvislosti hovorí o Taliansku, Španielsku, Rumunsku, Turecku, Nemecku a o Českej republike.
Štúdia naznačuje, že trend prechodu k bezhotovostným platbám v neprospech hotovosti by mohol do budúcna pokračovať. Viac ako polovica opýtaných Európanov totiž uviedla, že v uplynulých dvanástich mesiacoch používala hotovosť čoraz menej. Celých 78 % dokonca očakáva, že v nasledujúcich dvanástich mesiacoch používania hotovosti ešte ďalej obmedzí.
Zástancovia bezhotovostnej spoločnosti zvyčajne argumentujú tým, že obmedzenie či zrušenie hotovosti by pomohlo v boji s čiernym trhom a kriminalitou, často poukazujú tiež na problém financovania terorizmu. Kritici naopak varujú, že obmedzenie, či úplné zrušenie hotovostných transakcií môže dať štátu do rúk plnú kontrolu nad peniazmi občanov, čím by tak do nich mohol vo výnimočných prípadoch zasahovať.
Z obmedzenia hotovosti by profitovali napríklad banky. Krízové prípady, keď občania kvôli nedôvere voči finančným inštitúciám stoja v radoch pred bankomatmi a masívne vyberajú hotovosť, na ktorú banky nestačia, by patrili minulosti. Ale v záujme sporiteľov by to však zrejme nebolo.
Jednou z výhod rušenia hotovosti by bol rozšírený transmisný mechanizmus menovej politiky. Tým, že by väčšina peňazí musela zostať v bankovom systéme a nemohla by byť premenená na hotovosť, by sa politika záporných úrokových sadzieb stala efektívnejším nástrojom. Všetky sadzby, či už ide o peňažný trh, medzibankové transakcie, vklady v bankách či úvery, by v bezhotovostnom svete na zmeny kľúčových úrokov reagovali rýchlejšie. Negatívne sadzby by účinne stimulovali rast spotreby. V bezhotovostné ekonomike by si tak centrálne banky mohli znižovať úroky, kedy a ako by to považovali za vhodné.
Ďalšou z výhod by mal byť pozitívny vplyv na HDP vďaka zníženiu transakčných nákladov a zjednodušenie transakcií. Navyše by sa zvýšil príjem štátneho rozpočtu, a to vďaka rozšíreniu daňovej základne v dôsledku obmedzenia daňových podvodov a zníženie platieb úrokov zo štátneho dlhu.
Nedávno zverejnená štúdia Medzinárodného menového fondu ukázala, že proces obmedzovania hotovosti už v podstate prebieha. Spôsobov, akými sa tak deje, je viac.
Rušenie bankoviek s vysokou nominálnou hodnotou
Vlani napríklad ECB rozhodla zrušiť bankovku v nominálnej hodnote 500 eur, hlavne kvôli obavám z falšovania a prania špinavých peňazí. Na zrušenie veľkých bankoviek pristúpila v posledných rokoch napríklad aj Kanada či Singapur. Švédsko stiahne z obehu niektoré bankovky a mince tento rok, v USA sa vedú debaty o stiahnutí stodolárovky – najpoužívanejšej bankovky na svete.
Stanovovanie stropov na hotovostné transakcie
Reštrikcie na hotovostné platby má podľa nemeckej Bundesbank v súčasnosti dvanásť z 28 štátov Európskej únie. Na pôde eurozóny prebieha diskusia o zavedení stropu vo výške 5000 eur. Obmedzenie bolo stanovené aj na použitie peňazí na špecifické účely, ako napríklad platenie nájomného. V Izraeli vraj odporučila špeciálna komisia trojfázový plán na obmedzenie používania hotovostných peňazí, ako aj obmedzenia týkajúce sa používania šekov ako spôsobu platby a výmeny za peniaze, a podporu použitia elektronických platobných prostriedkov. Nedodržanie zákonom stanovených limitov je pritom chápané ako trestný čin.
Zavádzanie ohlasovacej povinnosti pri prevoze peňazí cez hranice
Ohlasovacia povinnosť platí v mnohých krajinách, napríklad v USA je zakázané prevážať viac ako desať tisíc dolárov do krajiny bez nahlásenia, podobná povinnosť platí aj v EÚ pre čiastky presahujúcej desať tisíc eur.
Objem bezhotovostných transakcií celosvetovo rastie. Americký Fed odhaduje, že v roku 2016 predstavoval 617 miliárd dolárov, oproti 60 miliardám v roku 2010. Najbližšie k bezhotovostnej spoločnosti má Švédsko, kde v roku 2015 tvorili hotovostné transakcie iba 2 % všetkých uskutočnených platieb, a do roku 2020 má toto číslo klesnúť na 0,5 %. Podľa tamojšej centrálnej banky sa hotovosť vo švédskych obchodoch používa u necelých 20 % transakcií, zatiaľ čo o päť rokov skôr to bol dvojnásobok, celosvetový priemer dosahuje 75 %. Podobný trend pozorujeme aj v Nórsku, Dánsku a Fínsku.
