oPeniazoch.sk, the atlantic;quartz Foto: thinkstock;oii.ox.ac.uk
Oxfordský profesor hovorí o nákladoch a výhodách digitálnej práce na voľnej nohe. Výsledok je deprimujúci, nevýhody zatiaľ prevažujú. Ukázalo sa, že problém je v globálnom trhu.
Počas trojročného skúmania trhov sa výskumníci z Oxfordskej univerzity a univerzity v Pretórii stretli s množstvom on-line pracovníkov z Kene, Nigérie, Južnej Afriky, Vietnamu, Malajzie a Filipín. Títo pracovníci používajú digitálne platformy na ponúkanie svojich služieb ako je napríklad úprava fotografií či zadávanie údajov do rôznych formulárov. Podobne ako ich kolegovia zo Spojených štátov uviedli, že majú radi slobodu a flexibilitu, ktorú im takáto práca ponúka. Niektorí ju dokonca označili za lukratívnu. "Pre mňa ide o dobre zaplatenú prácu," povedal Angel z Filipín. "Dokážem si dovoliť zaplatiť byt, účty, internetové pripojenie a káblovku, platiť za jedlo, detské mlieko.“
Ale presne ako ich kolegovia zo Spojených štátov, popísali svoju prácu aj ako nestabilnú, neistú, bez benefitov a daňových úľav. Takmer polovica sa domnieva, že sú ľahko vymeniteľní. Sťažovali sa na rasizmus a diskrimináciu. Istý on-line pracovník opísal, že sa musí tváriť, že má sídlo v Austrálii a nie v Nairobi, aby neodstrašil klientov. "Musíte si vytvoriť istú identitu, čo ale nie ste vy. Ak chcete prežiť on-line, musíte to urobiť. "
Potom tu je problém masívneho prebytku pracovnej sily. Na rozdiel od spoločnosti Uber alebo TaskRabbit, ktorá pracuje s obmedzeným množstvom pracovníkov, pre takúto digitálnu prácu je potenciálne množstvo pracovníkov takmer nekonečné. Jedna pracovná agentúra uviedla, že má deväťkrát toľko pracovnej ponuky, ako potrebuje. Filipínsky virtuálny asistent to popísal takto: "Najprv som nastavil moju hodinovú sadzbu na 8 dolárov, pretože toľko mi predchádzajúci klient platil, ale zistil som, že je dosť ťažké nájsť si prácu. Tak som to stiahol na 4 doláre, ale myslím, že pôjdem aj na 3,50 dolára. Ak nedostanete veľa pozvánok, nemáte inú možnosť, ako znížiť vlastné očakávania."
Napriek tomu vedci uviedli, že deflácia miezd, nezamestnanosť a nedostatočná ochrana pracovnej sily nemusia byť nevyhnutnými znakmi on-line zdieľanej ekonomiky. Digitálni pracovníci by sa mohli napríklad organizovať alebo vlastniť a kontrolovať svoje vlastné pracovné platformy. Schémy pre vydávanie osvedčení a silnejšia regulačná ochrana by mohli rovnako pomôcť.
Mark Graham, profesor na internetovom inštitúte v Oxforde, si myslí, že by sa mali vytvoriť politiky na ochranu takýchto pracovníkov. „Je zaujímavé, že väčšina ľudí, ktorí sa momentálne dostanú na internet, sú z rozvíjajúceho sa sveta. Mnoho ľudí prichádza z krajín s nízkymi a strednými príjmami.“
Poviete si, že v niektorých prípadoch by mohli z on-line práce profitovať obe strany. Ak sa nachádzate v krajine s vysokými príjmami a vysokými mzdovými nákladmi, zamestnáte pracovníka z krajiny s nízkym príjmom, kde sa mzda zdá byť konkurencieschopná, dokonca vysoká. Ale vy vlastne takto podporujete akúsi mzdovú defláciu, ktorú ľudia zažívajú, kvôli čoraz väčšiemu pracovnému fondu. Táto otázka vzniká, keď o tom premýšľate ako o transformácii, ktorá sa môže vyskytnúť v celej ekonomike. Ak to považujeme za trend, ak to považujeme za niečo, čo sa stáva čoraz rozšírenejšie, potom nastávajú problémy. Ak ste pracovníkom niekde v západnej Európe, vaša práca sa vystavuje väčšiemu riziku outsourcingu. Pracovníci na miestach, ako je Keňa alebo Filipíny, či India, prevezmú vašu prácu.
Ale než sa začnete spoliehať na takýto systém, mali by ste si uvedomiť, že existuje veľmi málo ochranných opatrení pre ľudí, ktorí sa na takúto prácu spoliehajú ako na zdroj príjmov. Čo sa stane, ak otehotniete? Čo sa stane, ak ochoriete? Naozaj chceme toľko neregulovanej práce?
Je to možno dobré pre tých, ktorým sa v podstate darí, ale je to problém pre niekoho, kto patrí k najzraniteľnejším v danej spoločnosti. Je však ťažké povedať, kto je najvhodnejší pre takúto prácu a kto má najmenší prospech. "Myslím si, že ľudia, ktorí najviac využívajú výhody, sú tí, ktorí majú dobrú úroveň vzdelania, a tí, ktorí majú dobré jazykové znalosti a samozrejme tí, ktorí majú dobré zdravie, čo je kľúčom k všetkému. Tí, ktorí majú najmenší úžitok, sú tí, ktorí majú slabé vzdelanie, chudobné jazykové zručnosti a bohužiaľ, ak sú v zlom zdravotnom stave,“ upresňuje Graham .
Ak sa spýtate pracovníka, ktorý má prácu alebo má prístup k práci a je schopný ju aj vykonávať, pravdepodobne povie, že to je "super, milujem ju." Ale ak oslovíte niekoho, kto je chorý a musel ísť do nemocnice a potom sa nedokázal dostaviť včas a dostal zlé hodnotenie, povie vám niečo úplne iné. Musí byť opatrný, lebo mu nie je poskytovaná ochrana v krajine, kde sa práca kupuje, alebo v krajine, v ktorej žije. Podobne ako vodiči Uberu, na ktorých sa nevzťahujú zákony. Neexistuje naozaj nič, čo chráni týchto ľudí pred nejakým zneužívaním, nestabilným alebo dokonca nebezpečným pracovným vzťahom. Graham ale hovorí, že vodiči Uber sú na tom v Spojených štátoch lepšie, pretože ich práca je v štátoch regulovaná."Ak ste vodičom Uberu v New Yorku, môžete poukázať na rôzne pravidlá a predpisy, ktoré môžu pre vás rovnako platiť. Ak ste on-line pracovník v Keni a klient, ktorý vám dáva prácu, má sídlo v Spojených štátoch, nie je úplne jasné pre obe strany, na základe akých pravidiel by sa mal upravovať tento vzťah. Mali by ste dodržiavať kenské pracovné zákony?“
Podľa vedcov je najskôr potrebné zadefinovať presadzovanie pravidiel. Potom zistiť, aký majú vytvorené pravidlá a usmernenia či predpisy vo svete digitálnej práce zmysel. To je samozrejme ťažká úloha, ktorá závisí od regulačných orgánov z celého sveta. Nie je jednoduché dostať do rovnováhy podporu pracovného trhu a ochranu pracovníkov. Ale pretože tieto pracovné miesta sú digitálne, globálne, bezprecedentné, neexistujú modely, na ktoré by sa dalo spoliehať. "Ak zamestnávate ľudí z celého sveta, ktorí sa prihlásili na vaše servery nachádzajúce sa v Spojených štátoch a pracujú pre vás týmto spôsobom, kde sa táto práca skutočne deje? Pravdepodobne by som tvrdil, že tam, kde pracovníci fyzicky sú, kde žijú a ťukajú do počítača. Ale obávam sa, že ak sa budeme príliš spoliehať na zákony, môžeme povzbudiť nejaký druh podnikania, aby si prácu zabezpečilo na najmenej regulovanom mieste na zemi,“ upozorňuje Graham.
Ďalší problém predstavujú mzdy. Pracovníci v krajinách so stredným príjmom majú pocit, že sú podhodnotení pracovníkmi v krajinách s nízkymi príjmami. Navyše krátkodobá, spotová povaha týchto zmlúv tlačí cenu ešte nižšie. Iné by to bolo, ak by sa pracovníci dokázali stretnúť a vymieňať si informácie alebo skúsili kolektívne vyjednávanie. Niečo podobné už urobili napríklad pracovníci nigérijskej Facebookovej stránky. Ide však o nadnárodnú prácu s veľmi rozptýlenou pracovnou silou. Ak pôjdete do práce v továrni, všetci ostatní, ktorí pracujú v továrni, vidia, ako agitujete, či štrajkujete. Ale ak je práca neviditeľná a všade, je to oveľa ťažšie. "Nie tak celkom, záleží na koncentrácii pracovníkov. Obrovský počet pracovníkov je na Filipínach, najmä v Manile. Takže ak by všetci on-line pracovníci na Filipínach šli do štrajku, bolo by stále ťažké, aby všetci ich klienti v jednom okamihu nahradili ich prácu inými pracovníkmi, z iného kúta sveta,“ myslí si Graham.
Stále však bude veľmi ťažké pre pracovníkov, ktorí sa nikdy nestretli, ktorí žijú na rôznych stranách planéty, aby sa pokúsili spolupracovať, než aby si navzájom konkurovali. Pravdepodobne sa budú podhodnocovať, pravdepodobne si budú navzájom preberať pracovné príležitosti, vo svete, kde je oveľa viac ponuky práce než dopyt po práci. "To je dôvod, prečo potrebujeme mať niečo v súlade so základmi spravodlivého obchodu aj pre pracovný trh, aby sme mohli mať viac zodpovedných klientov, ktorí sa nesnažia len o to, aby mohli zaplatiť zamestnancom čo najnižšiu možnú sumu. Preto potrebujeme rozumnú reguláciu. Príkladom môžu byť družstvá, korporácie vlastnené pracovníkmi, v ktorých sa do popredia dostávajú záujmy pracovníkov,“ uzatvára Graham.
Podobný postoj zaujala aj Európska komisia. Približne 15 % pracovnej sily v členských štátoch EÚ sú samostatne zárobkovo činní, pričom ďalších 20 až 25 % pracuje v "neštandardnom zamestnaní", čo zahŕňa aj zdieľanú ekonomiku. V stredu zverejnila "Pilier sociálnych práv", ktorý stanovuje 20 návrhov na zlepšenie sociálnej ochrany pracovníkov. Medzi nimi sa zameriava na budovanie lepšej sociálnej ochrany pre pracovníkov z oblasti zdieľanej ekonomiky. " Dnešné flexibilnejšie pracovné dohody poskytujú nové pracovné príležitosti najmä pre mladých, ale môžu potenciálne spôsobiť novú neistotu a nerovnosti," píše komisia.
Títo pracovníci sú klasifikovaní ako nezávislí dodávatelia, ktorí sú z programov sociálnej ochrany zvyčajne vylúčení alebo na jej okraji. Napríklad poistenie v nezamestnanosti si nemôže platiť samostatne zárobkovo činná osoba v desiatich členských štátoch EÚ, povinné je v 12-tich a dobrovoľné v šiestich. Kritici tvrdia, že tieto pracovné miesta našli medzeru, ktorá im umožňuje zaobchádzať s pracovníkmi ako zamestnancami bez toho, aby im ponúkali výhody. "Niektoré z týchto nových foriem práce, ako napríklad" tripartitný vzťah medzi platformou, zákazníkom a poskytovateľom služieb "alebo" ekonomicky závislou zmluvnou stranou ", môžu viesť k využívaniu statusu samostatne zárobkovo činných osôb v situáciách, keď de facto existuje podriadený vzťah," píše komisia EÚ v dokumente. Spoločnosti spadajúce do zdieľanej ekonomiky ale tvrdia, že nie sú zamestnávateľmi, pretože ich pracovníci si vyberajú, kedy a koľko chcú pracovať.
"Je tu riziko, že porastie tá časť pracujúcej populácie, ktorá nemá podporu sociálneho zabezpečenia a podpory v nezamestnanosti, ktorú ľudia potrebujú na riadenie celoživotnej pracovnej kariéry na rýchlo sa meniacich trhoch práce," píše komisia.
Hoci dokument neobsahuje presný plán lepšej sociálnej ochrany, navrhuje potenciálne riešenia, ako sú prenosné výhody. Tie sú viazané na jednotlivcov a pri zmene pracovného miesta si ich zamestnanec berie so sebou.
