Deficit verejných financií vlani klesol pod 1,7 % HDP

Minister financií Peter Kažimír sa môže pochváliť historicky najnižším deficitom verejných financií na Slovensku. Pomohli tomu rastúce daňové príjmy, ale aj nižšie čerpanie eurofondov a hospodárenie samospráv.

Slovensko znížilo v minulom roku deficit verejných financií pod úroveň 1,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa v pondelok Eurostatom zverejnenej jarnej notifikácie deficitu a dlhu za rok 2016 totiž schodok hospodárenia verejnej správy vlani dosiahol 1,68 % výkonu ekonomiky, kým rozpočet verejnej správy počítal so schodkom na úrovni 1,93 % HDP. V medziročnom porovnaní sa tak deficit znížil až o vyše 1 percentuálny bod z 2,74 % HDP v roku 2015. Úroveň hrubého dlhu verejnej správy dosiahla 42,053 mld. eur, čo v porovnaní k HDP znamenalo 51,94 %. Medziročne sa tak podiel dlhu na výkone ekonomiky znížil o vyše pol percentuálneho bodu.

„Dnes prepisujeme históriu. Dosiahnutý výsledok znamená pokorenie doposiaľ najnižšieho deficitu v dejinách Slovenska z roku 2007. Zároveň sa nám darí znižovať aj pomer verejného dlhu k HDP,“ uviedol na margo zverejnených čísel minister financií Peter Kažimír. Podľa jeho rezortu pritom k zlepšeniu hospodárenia verejnej správy prispel pozitívny vývoj ekonomiky, zvyšujúca sa efektívnosť výberu daní a pozitívne hospodárenie samospráv. Ministerstvo financií zároveň potvrdilo, že plánuje pokračovať v konsolidácii verejných financií a plán schodku na tento rok na úrovni 1,29 % HDP zostáva zachovaný.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej zníženie schodku v minulom roku súviselo s pokračujúcim rastom daňových príjmov a poklesom výdavkov verejnej správy oproti predchádzajúcemu roku. To však možno do značnej miery pripísať nižšiemu čerpaniu eurofondov v porovnaní s rokom 2015, ktoré medziročne znížilo príjmy aj výdavky. „V tomto roku očakávame pokračovanie zlepšovania stavu verejných financií, pričom deficit rozpočtu by mohol dosiahnuť úroveň 1,5 % HDP,“ tvrdí Muchová. Rovnako pritom predpokladá v najbližších rokoch aj znižovanie verejného dlhu v pomere k výkonu ekonomiky.

Podobné dôvody vidí za medziročným znížením deficitu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá však ešte pracuje na podrobnejšej analýze, tá umožní vyhodnotiť dosiahnutý výsledok nielen z pohľadu salda a dlhu, ale aj z pohľadu zmien v štruktúre príjmov a výdavkov. V nadväznosti na to bude možné podľa šéfa rozpočtovej rady Ivana Šramka vyhodnotiť, v akej miere výsledok za rok 2016 bude mať vplyv na aktuálne rozpočtové ciele pre roky 2017 až 2020.

„Z pohľadu vplyvu na saldo rozpočtu prevažovali pozitívne vplyvy nad negatívnymi. Predbežne sa ako dôležité faktory, ktoré pozitívne vplývali na saldo verejnej správy, ukazujú vyššie daňové a odvodové príjmy, lepšie hospodárenie obcí, ako aj úspora na výdavkoch na spolufinancovanie k EÚ fondom z titulu ich nižšieho čerpania,“ uviedol pre agentúru SITA v reakcii na zverejnené dáta Šramko. Naproti tomu sa podľa neho ako negatívne vplyvy ukazujú vyššie výdavky na zdravotníctvo, korekcie k eurofondom, ako aj nižší než rozpočtovaný prebytok vyšších územných celkov. „Okrem toho, v rámci štátneho rozpočtu došlo k výrazným zmenám v štruktúre výdavkov,“ dodal.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy