Nová ekonomická štúdia: Poradie narodenia dokáže ovplyvniť neskoršiu kariéru

, quartz Foto: SITA/AP;thinkstock

Po celé desaťročia skúmali psychológovia a sociológovia spôsoby, akým dokáže poradie narodenia dieťaťa ovplyvniť ich osobnosť. Možno to bude znieť prekvapivo, ale viac sa tejto otázke venujú ekonómovia. Najmä pokiaľ ide o to, ako dokáže poradie narodenia ovplyvniť zručnosti rozvíjajúce sa v detstve a profesionálne rozhodnutia, ktoré urobia neskôr.

V novom prieskume Sandra E. Blacková s Erikom Gronqvistom a Bjornom Ockertom z Inštitútu pre hodnotenie trhu práce a vzdelávacej politiky vo Švédsku, dospeli k záveru, že prvorodené deti majú veľa výhod. Potvrdili tým predchádzajúcu štúdiu ktorá využila údaje z Nórska. Výsledky ukázali, že aj v rámci tej istej rodiny, mladší súrodenci majú nižšiu úroveň vzdelania, nižšie príjmy, nižšie IQ, a všeobecne horšie výsledky v oblasti zdravia v porovnaní s ich staršími súrodencami. Nová štúdia zistila, že prvorodené deti majú tiež navrch, pokiaľ ide o osobnostné vlastnosti a profesijné úspechy.

„Je zložité izolovať efekt poradia narodenia,“ popísala študijnú prácu Blacková, „ak berieme napríklad do úvahy tretie narodené dieťa v rodine so ziatiaľ troma deťmi a porovnávame ho napríklad s prvorodeným a treťorodeným z početnejších rodín. Nedá sa celkom jednoznačne zjednotiť efekt poradia narodenia dieťaťa s celkovou veľkosťou rodiny. Rovnako treba brať do úvahy aj trendy vo výsledkoch v priebehu času. Napríklad vieme, že úroveň dosiahnutého vzdelania sa zvyšuje v priebehu času, a mladšie deti sa rodia vždy v neskoršom období. Takže potrebujeme veľké súbory dát, aby sme dokázali izolovať účinky poradia narodenia jednotlivca, Jedno z najlepších miest na prieskum z tohto pohľadu je Škandinávia, kde vláda zhromažďuje o svojom obyvateľstve značné súbory dát."

Nová štúdia si zobrala za cieľ zistiť úroveň rozvoja osobnosti, s použitím výsledkov štandardizovaného psychologického vyšetrenia certifikovanou psychologičkou. Podklady vzali od všetkých švédskych mladých mužov vo veku okolo 18 rokov, ktorí sa postavili pred armádnu odvodovú komisiu. Vyššie skóre pridelili tým, ktorých považovali za emocionálne stabilných, perzistentných, sociálne previazaných, ochotných prevziať zodpovednosť a schopných preberať iniciatívu. Tieto hodnotenia sú uvedené v rámci štandardizovaných kognitívnych testov. Výsledky? Neskôr narodené deti mali systematicky nižšie skóre pri všetkých spomenutých atribútoch.

Zaujímavé je, že vedci zistili, ako sa tieto osobnostné rozdiely premietajú do rôznych typov úloh, aké si súrodenci v živote zvolia. Prvorodené deti s výrazne väčšou pravdepodobnosťou sa ukazujú ako manažéri, zatiaľ čo neskôr narodené deti s väčšou pravdepodobnosťou skončia ako samostatne zárobkovo činné osoby. Všeobecnejšie povedané, prvorodené deti s väčšou pravdepodobnosťou skončia na postoch vyžadujúcich si sociabilitu, líderské schopnosti, starostlivosť, prívetivosť, emočnú stabilitu, extroverziu a otvorenosť. Sú to pozície od vedúcich pracovníkov po zákonodarcov až po vysokých vládnych úradníkov. Hoci sa správa prioritne zameriava na mužov, vedci zistili, že podobné vzory si v profesijnej charakteristike vyberajú na základe poradia narodenia aj ženy.
 
Pri starších súrodencoch záleží aj na pohlaví. Na švédskej vzorke sa ukázalo, že neskôr narodený chlapec so staršími bratmi trpí takmer dvakrát toľko čo sa týka týchto nameraných osobnostných charakteristík, ako chlapec so staršími sestrami. A keď sa pozrieme na to, či jednotlivec pracuje v oblasti všeobecne považovanej za kreatívne povolanie, ako spisovateľ, hudobník či spevák, chlapci si pravdepodobnejšie vyberú takúto profesiu, ak majú starších bratov, než v prípade, ak majú staršie sestry.

"Existuje mnoho možných vysvetlení pre tieto vzory, siahajú od biologických rozdielov podľa poradia narodenia dieťaťa až po rozdiely v správaní sa súrodencov a rodičov pristupujúcich inak k mladším  súrodencom. Aj keď je ťažké definovať rozdiely, myslíme si, že sme našli nejaké odpovede,“ hovorí Blacková.

Biológia v skutočnosti hovorí niečo iné, než čo štúdia ukazuje. Z biologického hľadiska neskôr narodené deti mávajú lepšie výsledky. Za všetky spomeňme faktory, ako je pôrodná hmotnosť, čo sa považuje za zdravotný základ dieťaťa pri pôrode. "My sme formálne porovnávali úlohu biológie pri týchto osobnostných rozdieloch podľa poradia narodenia. Pri niektorých deťoch sa biologické poradie narodenia líši od ich sociálneho poradia narodenia, kvôli smrti staršieho súrodenca, alebo preto, že ich rodič ponúkol na adopciu. Ak sa pozrieme len na čiastková vzorku, vidíme, že účinok poradia narodenia je plne riadené faktormi prostredia,“ vysvetľuje Blacková.

Prvorodení tínedžeri sa budú pravdepodobnejšie viac venovať čítaniu kníh, viac času tráviť nad  domácimi úlohami a menej sledovaním televízie alebo hraním videohier. Rodičia tiež trávia menej času rozhovormi o škole s neskôr narodenými deťmi. To naznačuje, že môžu existovať aj rozdiely v časovej investícií zo strany rodičov.

Celkovo štúdia ukazuje, že mladšie deti majú tendenciu mať osobnostné vlastnosti, ktoré vedú k rôznej voľbe povolania, než u ich starších súrodencov. Je menej pravdepodobné, že budú zastávať vyššie postavené pozície a teda by mali zarábať menej. "Dokazujú to aj iné výskumy, všetko závisí od ich prostredia. A nehovorím to len preto, že som prvorodená,“ uzatvára Blacková.

Súvisiace články

Aktuálne správy