Keď majetok vyvoláva vojny: Príčinou migrácie je aj globálna nerovnosť

Diskusia 7  
Keď majetok vyvoláva vojny: Príčinou migrácie je aj globálna nerovnosť
Zdroj: lidovky.cz
Foto: TASR/AP;YT/Gottlieb Duttweiler Inst


16. 4. 2017 - Ak sa pozrieme do histórie, vidíme, že majetok bol vždy rozložený nerovnomerne. Na jednej strane bola rozprávkovo bohatá skupinka, početne kolísajúci stred, a na strane druhej dav, ktorý nevlastnil vôbec nič. Rast ekonomickej nerovnosti často uvoľňuje deštruktívne sily, ktoré ju síce zmierňujú, ale aj likvidujú milióny životov a obrovské majetky.

Globalizácia spôsobuje nielen ústup chudoby v treťom svete, ale aj nárast ekonomickej nerovnosti v rozvinutých ekonomikách, kde stredná trieda nesie bremeno nákladov, a jej ekonomická situácia sa výrazne zhoršila. Paradoxom stabilných spoločností je, že čím dlhšie trvá pokoj a prosperita, tým vyššia je ekonomická nerovnosť. Majetok má totiž optimálne podmienky k maximalizácii zisku a nestavia sa mu do cesty vojenský konflikt, prírodné katastrofy ani hladomor. Vysoká nerovnosť je spoločensky neúnosná, ale sama od seba nezmizne, a než sa zníži, je príčinou nepokojov, vojen a revolúcií, ktoré ju redukujú, píše srbsko-americký ekonóm Branko Milanovic, ktorý pracoval 20 rokov vo Svetovej banke a prednáša na amerických univerzitách, vo svojej knihe Global Inequality: A New Approach for Age of Globalisation (Globálne nerovnosť. Nový prístup pre vek globalizácie).

Keď majetok vyvoláva vojny: Príčinou migrácie je aj globálna nerovnosť

Kým na začiatku 19. storočia mala geografia len 20-percentný vplyv na nerovnosť vo svete, v polovici 20. storočia už bola situácia opačná. V prvom prípade hrala hlavnú úlohu príslušnosť k elitám, ako bola šľachta, ktorá bola súčasne najbohatšia v spoločnosti, či už v Rusku, Anglicku alebo v Číne. V polovici 20. storočia už z 80 percent rozhodovalo o nerovnosti miesto narodenia a len z 20 príslušnosť k spoločenskej triede.

Globálna nerovnosť je jednou z príčin migrácie a vďaka moderným technológiám sú migranti informovaní o možnostiach v cieľových krajinách. V tradičných imigračných spoločnostiach, ako sú USA, Kanada alebo Austrália, rozhoduje o vstupe migranta jeho kvalifikácia, ktorej je na trhu nedostatok. Do týchto krajín smerujú predovšetkým vzdelaní migranti s potenciálom prispieť k ich blahobytu. Krajiny s rozvinutým sociálnym systémom priťahujú menej vzdelaných, ktorí ho však skôr zaťažujú, než do neho prispievajú, čím v nich zvyšujú nerovnosť.

Keď majetok vyvoláva vojny: Príčinou migrácie je aj globálna nerovnosť

Moderné technológie a automatizácia prispievajú k rastu nerovnosti, pretože generujú zisk vlastníkom, ale súčasne likvidujú pracovné miesta strednej triedy. Politicky stratila stredná vrstva účinné nástroje, ako prinútiť najbohatšiu časť spoločnosti podieľať sa na financovaní školstva a zdravotníctva. Kým majetní si môžu dovoliť kvalitné privátne vzdelanie a lekársku starostlivosť, bojuje stredná vrstva s jej stále horšou kvalitou, ktorú poskytuje štát.

Nerovnosť prispieva k odtrhnutiu demokracie od kapitalizmu. Bohatí majú väčší politický vplyv a určujú smer financovaním kandidátov, ktorí presadzujú ich záujmy a zákony, ktoré im vyhovujú. Demokraciu preto bráni predovšetkým stredná trieda, nie však z morálnych dôvodov, ale pretože jej najviac zabezpečuje prežitie. Obmedzuje útlak zo strany bohatých a zabraňuje chudobným vziať si násilím ich majetok. Každý útok na strednú triedu a jej oslabenie preto oslabuje demokraciu.

Boj sa sústreďuje na problémy, ktoré odvádzajú pozornosť od tých ekonomických, ako je pokles príjmov či nezamestnanosť. Informácie o kontrole zbraní, potratoch či islamistickom terore v médiách ovládaných bohatými majiteľmi majú prehlušiť skutočnosť, že sa ekonomická moc posúva v prospech majetných elít.

Podľa Milanovica v USA vzniká plutokracia dvoch strán tvoriacich establishment, demokratický aj republikánsky, pričom sa pri moci strieda niekoľko dynastií. V Európe narastá populizmus a nacionalizmus, navyše migranti so sebou prinášajú kultúrne a spoločenské normy, ktoré môžu zaťažovať sociálny štát, ktorý určovala kultúrna a etnická homogenita pôvodných obyvateľov, jeden z hlavných faktorov, ktorý v minulosti prispel k vzniku silnej strednej vrstvy a upevnenie demokratického kapitalizmu.

Milanovic je skeptický ohľadne budúcnosti. Populizmus podľa neho ohrozuje demokraciu, pretože obmedzuje alebo novo definuje základné občianske práva. Ako riešenie ponúka obmedzenie migrácie a reguláciu globalizácie. Americká plutokracia sa snaží globalizačné procesy presadiť napriek odporu strednej triedy aj za cenu deformácie demokracie.