oPeniazoch.sk, frankfurter allgemeine;SITA;roklen Foto: thinkstock;TASR/Štefan Puškáš
Objem celosvetového zadlženia koncom roka 2016 dosiahol 200 biliónov eur. Vyplýva to z aktuálnej štúdie Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF) svetového združenia bánk, o ktorej informoval nemecký denník Frankfurter Allgemeine. Len pre upresnenie, bilión má dvanásť núl.
Podiel dlhu na úrovni štátov na HDP je 89 %. Pre porovnanie, jedno z konvergenčných kritérií pre prijatie krajiny do eurozóny bolo pôvodne maximálne 60 % HDP.
Splácanie tak obrieho dlhu by trvalo celé generácie. Existujú aj iné prostriedky, ako sa dlhu zbaviť, lenže tie zasa vedú k stratám na strane veriteľov. Grécko je exemplárnym príkladom toho, že ani štátne dlhy dnes nemusia byť bezpečné.
Rizikové sú aj štátne dlhopisy, aj keď je politici a regulačné úrady ich stále radia medzi bezrizikové. To zaisťuje štátom bezproblémový odbyt ich bondov v bankách. V dôsledku toho činí dlhové bremeno vo finančnom sektore 83 % svetového HDP a dosahuje tak skoro rovnaký podiel ako dlhy štátne. Navyše regulačné úrady stanovujú, že veľkí inštitucionálni investori, ako sú poisťovne či penzijné fondy, môžu investovať peniaze svojich sporiteľov len do cenných papierov s veľmi nízkym rizikom. A to sú práve štátne dlhopisy.
V reakcii na finančnú krízu a po odpustení časti gréckeho dlhu požaduje rad regulátorov od bánk, aby si udržiavali kapitálové vankúše pre prípadné straty spojené so štátnymi dlhopismi. Ale na druhej strane bankám predpisujú, aby štátne dlhopisy držali, a mali tak akýsi vankúš likvidity, ktorý im umožní si na určitý čas zachovať platobnú schopnosť aj v časoch krízy. O problematike kapitálových rezerv na prípadné problémy so štátnymi dlhopismi sa vedú dlhé debaty, napríklad na pôde bazilejského výboru pre bankový dohľad, zatiaľ však ďaleko nepokročili.
Výbor pre bankový dohľad je grémium, v ktorom centrálne banky a regulačné úrady z 27 najdôležitejších krajín vytvárajú medzinárodne záväzné pravidlá pre banky. Je pridružená Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS). Táto banka, označovaná aj ako centrálna banka centrálnych bánk, v uplynulých rokoch práve dlhovú bublinu, ktorá sa tvorí vo svetovej ekonomike, ostro kritizovala. BIS ešte pred finančnou krízou, ktorá eskalovala v roku 2008 pádom americkej investičnej banky Lehman Brothers, varovala pred rastúcim nebezpečenstvom ekonomického rastu priemyselných aj rýchlo sa rozvíjajúcich krajín financovaného dlhmi.
Aj Slováci sa zadlžujú čím ďalej, tým viac. Slovensko je krajinou, v ktorej sa pôžičkám darí už od začiatku histórie ich poskytovania, v súčasnosti je zadlžených až 35% domácností.
Dopyt po úveroch pritom neklesol ani počas finančnej krízy, čím sme sa zaradili medzi európsku raritu. Rastúcim trendom je bohužiaľ aj požičiavanie si peňazí na dovolenky či vianočné darčeky, pričom ľudia sú schopní podliehať lákavým, no nie vždy pravdivým reklamám.
Mnohé domácnosti nie sú schopné svoje dlhy splácať. Dôkazom je hrozivý počet exekúcií, ktoré sa nahromadili na súdoch a ktoré dosahujú číslo 3 milióny, pričom ročne pribudne až 600 tisíc nových. Podľa odborníkov je to však len vrchol ľadovca, keďže nie každý dlžník sa nachádza v štádiu exekúcie a taktiež neplatí rovnica jeden dlžník, jedna exekúcia, keďže nezriedka na jednu fyzickú osobu pripadá aj desať exekučných návrhov. Presný počet ľudí neschopných splácať svoje záväzky tak nie je známy.
Súdny exekútor Martin Píry varoval aj pred rozmáhajúcim sa trendom požičiavania si na veci, ktoré ľudia nepotrebujú a ani si ich nemôžu dovoliť. Ako jedno z opatrení navrhol reguláciu reklám na finančné produkty napr. v predvianočnom období. S tým súhlasí aj advokát Peter Hodál, ktorý hovorí, že kľúčové je posilnenie celospoločenského povedomia o probléme a zbavenie sa pocitu, že finančné problémy zvládneme a vyhľadanie pomoci je zahanbujúce.
Podľa europoslankyne Jany Žitňanskej (NOVA, EKR), ktorá seminár „Ako sa neutopiť v dlhoch“ organizovala sa zdá, že prijatím zmien v exekúciách a osobnom bankrote štát pokročil v efektívnej pomoci ľuďom, ktorí sa často nie vlastnou vinou dostali do finančnej tiesne. „Treba si však uvedomiť, že exekúcia nevzniká zo dňa na deň, ale je to dlhodobý proces a pomáhať treba už pri prvých náznakoch. To, čo na Slovensku chýba, je preto sieť poradní, ktoré zadarmo poradia ľuďom ocitajúcim sa vo finančnej tiesni,“ hovorí europoslankyňa.
Ako sa zhodlo viacero rečníkov v rámci seminára, ďalším z kľúčových riešení je posilňovanie finančnej gramotnosti Slovákov. Tento cieľ sa dlhodobo snaží dosiahnuť aj organizácia Junior achievement Slovensko, a to prostredníctvom programov zameraných na žiakov. Ako totiž uviedol programový riaditeľ JA Slovensko Peter Kalčevský, iba 6 – 8 % testovaných detí má dostatočné finančné povedomie. To, že finančné vzdelávanie je síce nesmierne dôležitým, ale nie univerzálnym opatrením, si myslí riaditeľ európskej siete pre finančnú inklúziu (EFIN) Olivier Jérusalmy, ktorý sa počas svojho pôsobenia stretáva aj s finančne vzdelanými ľuďmi, ktorí však nemali inú možnosť ako vziať si nevýhodnú pôžičku. Súčasťou riešenia zadlženosti preto podľa neho je aj identifikácia a zákaz tzv. toxických finančných produktov, ktoré už od začiatku predurčujú dlžníkov na veľké problémy.
