oPeniazoch.sk, quartz Foto: SITA/AP;thinkstock
Start-upy sú doménou mladých. Pritom výskumy poukazujú na skutočnosť, že ľudia sú tým inovatívnejší, čím sú starší.
Pri posúdení zdravotného stavu hospodárstva sa neraz spoliehame na súhrnné štatistiky produktivity, ale produktivita v skutočnosti hovorí o koncepte na firemnej úrovni. Produktívnejšie firmy expandujú a prežijú, tie neproduktívne sa (teoreticky) zmršťujú a časom skončia. Keď hovoríme, že rast produktivity tej ktorej krajiny je silný, vlastne hovoríme, že proces premeny vstupov a výstupov tamojších firiem funguje dobre. Že je viac produktívnejších firiem ako tých neproduktívnych.
Podľa Európskej komisie prinášajú start-upy do ekonomiky inovácie a vitalitu, nové produkty alebo služby, ktoré si rýchlo nájdu svoje miesto na trhu. Nové techniky a procesy, prispievajú k vzniku nových pracovných miest v regiónoch, podporujú rozvoj vzdelanostnej ekonomiky, prepájajú vedu, výskum a inovácie s podnikateľskou praxou a v neposlednom rade zvyšujú konkurencieschopnosť ekonomík.
Startupom sa označuje začínajúca firma, ktorá ešte nie je štandardným spôsobom rozbehnutá. Start-up je nastavený na rast a to v prvom rade. Môže sa nápad uchytiť a firma rozprávkovo zarobiť, ale aj skrachovať. V start-upoch sa väčšinou rozvíjajú vlastné nápady, preto je pravdepodobnosť úspechu oveľa vyššia.
Mikiny namiesto oblekov, ležérny prístup. Silicon Valley obsadili mladí okolo 20-ky. Ich genialita im nedovolovaľa zabíjať čas štúdiom. Sú to oni, kto predstavuje model kreativity v 21. storočí. Výskumy ale hovorie niečo iné, v skutočnosti sú starší ľudia kreatívnejší aj produktívnejší.
Vlaňajšia štúdia Information Technology & Innovation Foundation sa pozrela na demografické údaje viac ako 900 ľudí, ktorí prispeli do technologického a ťažkého priemyslu Spojených štátov nejakým zmysluplným príspevkom s vysokou pridanou hodnotou. Štúdia zistila, že celkový priemerný vek inovátorov bolo 47 rokov. Iba 5,8% vzorky-ktorá sa pohybovala vo veku od 18 do 80, bolo 30 rokov alebo mladší a inovácie dosiahol vrchol vo veku medzi 46 a 50. Rýchlosť inovácií naďalej veľmi vysoká až do veku 55 rokov a medzi prudko klesla po 65 rokov, stredný očakávaný vek odchodu do dôchodku v Spojených štátoch. Najmä v oblasti biologických vied, materiálov a informačno-technických odborov, boli jednotlivci, ktorí podali patenty, v druhej polovici svojej kariéry.
Tieto závery len potvrdili skutočnosti, k akým sa dopracovala aj štúdia z roku 2009 autorov Johna Walsha z Georgia Institute of Technology a Sadao Nagaoka z Hitotsubashi University v Japonsku. Spoločne analyzovali vzorku 1900 vynálezcov v Spojených štátoch, a zistili, že priemerný vek amerických vynálezcov je 47 rokov. Viac ako 20 % z vynálezcov bolo okolo päťdesiateho roku života autora a viac ako 10 % bolo od 60 ročných prípade starších. Čo je ale podstatné, iba 5 % zo všetkých skúmaných vynálezcov požiadalo o patent pred dosiahnutím 25. roku života. Záver je, že v USA aj Japonsku prišli starší vynálezcovia s hodnotnejším patentom.
Aj mimo technologického a ťažkého priemyslu sa ukázalo, že vyššie úrovne vzdelania starších pracovníkov a ich posunutie odchodu do dôchodku znamená, že starším pracovníkom rástli príjmy. Podľa výskumov Brookings Institution, pracujúci vo veku medzi 60 a 74 rokov zarábajú viac ako tí medzi 25. a 59. rokom života.
V súčasnosti podľa štúdie Allianz približne tretina všetkých ľudí v Európskej únii vo vekovej skupine 60 až 64 rokov stále pracuje. Existujú však značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Na dolnej časti škály je Maďarsko so zamestnanosťou na úrovni 13,3 % u 60 až 64-ročných, kým vo Švédsku v tejto vekovej skupine stále pracuje 63 % ľudí. Ak by zvyšok Európy bol schopný dosiahnuť úroveň Švédska, v roku 2030 by bolo v Európskej únii o osem miliónov zamestnaných viac.
Niektoré z týchto štúdií nedávno zverejnil The New York Times, v ktorom apeloval na skutočnosť, že obmedzovať profesijný život je hlúposť, pretože mnohí vynálezcovia sú najplodnejší práve v neskorších fázach svojej kariéry. Vyzdvihli prípad Johna Goodenougha, vynálezcu deväťdesiatnika, ktorému vďačíme za najdôležitejšiu zložku lítium-iónovej batérie, ktorá je súčasťou takmer každého prenosného elektronického zariadenia.
Tridsaťpäť rokov po vynáleze, ktorý nadobro zmenil herný priemysel, svet potrebuje superbatériu, pre spoľahlivý a udržateľný elektrický pohon automobilov. "Chcem ešte vyriešiť tento problém," povedal Goodenough v roku 2015. "Mám len 92, mám ešte čas odísť." Dnes už 94-ročný vynálezca tvrdí, že má nové riešenie, ktoré by umožnilo autám na elektrický pohon, aby dokázali cenovo konkurovať konvenčný vozidlám.
