oPeniazoch.sk, Truth Dig Foto: thinkstock
Ukrajina začína byť veľmi príťažlivá pre obchodníkov s ľudskými vlasmi. Obchádzajú dediny a chudobné mestské štvrte a vyhľadávajú ženy a dievčatá vo finančnej núdzi. Vlasy putujú na Západ, kde ženy často neváhajú platiť vysoké sumy za predĺženie vlastnej hrivy.
Vďaka predlžovaniu vlasov je v posledných rokoch mimoriadne záujme o pravé vlasy. Biznis na Ukrajine opísal server Truth Dig. , ktorého reportérka sa do krajiny vydala. Biznisu s vlasmi sa tu darí práve preto, že miestne ženy a dievčatá nemajú peniaze. Viac než pätinu ukrajinských domácností tvoria matky samoživiteľky, 60 percent obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Ukrajinky zarábajú v priemere menej ako 150 dolárov mesačne, a sú tak pre obchodníkov s vlasmi ľahkou korisťou.
Priekupníci materiál predávajú za najvyššiu ponuku majiteľom vlasových salónov a na prehliadkach. Kým salón produkt nakúpi napríklad za menej ako sto dolárov, jeho klientky zaplatia za polmetrové predĺženie až 500 dolárov. Údajne ich nezaujíma, z akej hlavy pochádzajú, hlavne aby boli čisté a prírodné.
Panenské vlasy, ktoré neboli farbené, ondulované alebo vystavené iným chemikáliám, obchodníci predávajú za 2 700 dolárov za kilo s tým, že pri odbere väčšieho množstva je ponúkaná zľava. Za blonďavé si účtujú viac. Európske vlasy, kvôli svojmu ukrajinskému, ruskému alebo moldavskému pôvodu sa označujú za slovanské, sú cenenou komoditou. Podľa serveru US News sa predávajú päť až desaťkrát drahšie ako indické alebo čínske.
Reportérka Truth Dig oslovila priamo niektoré Ukrajinky, ktoré svoje vlasy predali. "V roku 1993, keď som mala 13 rokov, mi obchodník za moje vlasy dal len sedem dolárov," spomína na bolestnú skúsenosť jedna z nich. "Sľúbil mi päťdesiat, ale potom povedal, že vlasy majú zlú kvalitu. Pritom boli silné a dlhé. Bolo nás viac, ktoré takto napálil," hovorí s tým, že priekupník s ňou zaobchádzal ako s odpadom. "Videl, že potrebujem peniaze, tak ma proste využil," rozpráva. "To isté sa deje na čínskom vidieku, mladé ženy si chcú zarobiť nejaké peniaze na štúdium, alebo aby sa mohli osamostatniť. Potom príde obchodník a ony zo seba predajú, čo môžu," opisuje.
Podobnú skúsenosť majú aj ľudia v ďalších krajinách. Svetový obchod s ľudskými vlasmi kvitne hlavne v Peru, a tiež v Číne a Indii, teda oblastiach, kde sú dlhé prírodné vlasy súčasťou predstavy o ženskej kráse. Zároveň je tu dosť natoľko chudobných žien a dievčat, ktoré sa odhodlajú k drastickému kroku sa za peniaze svojej pestovanej hrivy zbaviť. V roku 2013 venezuelská polícia v meste Maracaibo stíhala zlodejský gang, ktorý si ako obete vyberal dlhovlasé ženy. "Piraňa gang" im vlasy rovno odstrihával z hlavy, niekedy pod hrozbou použitia zbrane. V roku 2006 britský denník Guardian opísal príbeh z Indie, kde muži nútili predávať vlasy svojej ženy a detí.
Vlasy neslúžia len pre parádu. V konzervatívnych kultúrach majú silný význam, vyjadrujú patričnosť žien k jednej skupine. Vlasy sú často súčasťou identity dievčat a žien žijúcich v patriarchálnom svete. Keď o hrivu prídu, sú za to často potrestané. Truth Dig opisuje aj príbeh z východného Jeruzalemu, Zločinci tam pripravili o vlasy osemročné deti. Vlasy zrejme použili na výnosnú výrobu ženských parochní pre najortodoxnejších židov. Tieto parochne, ktoré musia nosiť vydaté ženy väčšinou pochádzajú z Číny. Vyrábajú sa ale spravidla z indických vlasov, ktoré sú jemnejšie než čínske a dostupnejšie než európske. Parochňa stojí okolo 1 800 dolárov a na jej výrobu sa minie 150 tisíc ručne vložených vlasov. V Indii trávia niekedy aj dvanásťroční robotníci celé dni triedením, česaním a čistením vlasov pozbieraných od dedinčanov, z holičstiev a podláh chrámov. Podľa odhadov tu má obchod s ľudskými vlasmi hodnotu 395 miliónov dolárov ročne.
