oPeniazoch.sk, quartz Foto: SITA/AP
Nerovnosť rastie aj medzi firmami, čo znamená, že tie najlepšie platiace spoločnosti dokážu zvýšiť výplaty pre svojich zamestnancov o mnoho viac, než tie zle platiace podniky.
Príjmová nerovnosť nie je otázkou zárobkov manažérov, hoci v tomto segmente rastie rýchlejšie ako u pracujúcich más. Podľa nedávno zverejneného prieskumu ekonómov zo Stanfordu, University of Minnesota, a Americkej správy sociálneho zabezpečenia, asi dve tretiny nárastu americkej nerovnosti príjmov v rokoch 1981 až 2013 majú na svedomí dobre platiace firmy, ktoré vyplácajú lepšie svojho priemerného zamestnanca. Zo štúdie vyplýva, že rastúca nerovnosť medzi firmami na opačnom brehu oceána spôsobuje rast celkovej nerovnosti, napríklad v Nemecku, Švédsku a vo Veľkej Británii.
Pri využití daňových údajov, ekonómovia zistili, že priemerný plat, vrátane miezd, odmien a akciových opcií, firmy počas 30 rokov zvýšili v 90. percentiloch o 36 %. K zvýšeniu o 6 % sa odhodlali firmy v 25. percentiloch. Platy vo firmách v mediáne sa nezvyšovali vôbec počas sledovaného obdobia.
V rámci spoločností, rast miezd medzi najvyššími a najnižšími príjmami vo väčšine prípadov nebol významne odlišný. Pre podniky s 100-999 zamestnancami, si zamestnanec na výplatnej páske v 90. percentiloch spoločností našiel aj o 39 % viac v roku 2013 ako v roku 1981. Zamestnanec v 10. percentiloch o 40 % viac.
Nicholas Bloom, jeden zo spoluautorov štúdie, to vysvetľuje nárastom využívania dodávateľov, tretích strán. Od roku 1995 do roku 2015 sa podiel Američania pracujúcich ako zmluvná strana alebo na dočasných pozíciách, sa zvýšil z 10 % na takmer 16 %.
Vyššia úroveň zmluvných strán má dopad nielen na nerovnosť, ale mení aj zloženia pracovnej sily spoločnosti. Bloom dáva za príklad General Electric. Hoci počet zamestnancov zostáva v GE zhruba rovnaký od roku 1960, vzrástol výrazne podiel vysoko kvalifikovaných inžinierov a programátorov, zatiaľ čo podiel administratívnych pracovníkov klesol. Dôvodom je, že spoločnosť si necháva dodávať pracovníkov na slabšie platené pracovné pozície, ktoré nespadali do jej jadra podnikania. Takýto krok zvýšil priemernú mzdu pracovnej sily a zároveň znamená, že keď sa GE darí, zdieľa tieto výhody so svojimi zamestnancami, a má menší vplyv na slaboplatených námezdných robotníkov.
Bloom dodáva, že v Nemecku narástol podiel pracovníkov zamestnaných "čistiacich firmách, agentúrach, logistike, alebo bezpečnostných firmách" z 2 % v roku 1981 až na 7 % do roku 2008, čo predstavuje podobnú zmenu pracovného trhu, ako v USA.
Ekonóm Timothy Taylor sa obáva amerického dôsledku rozdeľovania firiem na dobre platiace a slabo platiace. Znamenalo by to koniec klasického amerického sna o dosiahnutí úspešného príbehu. Niekto, kto by pracoval v podateľni alebo ako sekretárka či vrátnik, by sa už ťažšie mohol dostať na kariérny rebríček firmy. "V takomto prípade by niektoré z priečok na spodnej časti rebríčka úspechu, boli od zvyšku úplne odrezané."
