Život ma naučil: Sporenie pre nechápavých, akým som bol aj ja

, fee Foto: thinkstock

Vždy som mal hrozný postoj k úsporám. Aj keď moji rodičia boli pravý opak. Dokázali si kúpiť svoj prvý dom za hotovosť, bez akejkoľvek pôžičky, či hypotéky. Neviem čím to bolo, ale ja som nedokázal v ich veku žiť tak rozpočtovo zodpovedne ako oni.

Myslím, že je to priveľa, očakávať od 20-niečoročných, ktorí práve vyšli zo školy a našli si prvé zamestnanie, aby si väčšinu zo svojej výplaty odkladali a svoje útraty držali na uzde. Žijeme v inom svete, než naši rodičia, ako dvadsiatnici sme konečne pred slobodnou voľbou. Môžeme si vybrať, kde budeme žiť, môžeme si chodiť kam chceme a rozhodovať sa o tom, čo a kedy budeme jesť. Pre mnohých je to úplne oslobodzujúce. Ale práve tieto oslobodzujúce veci stoja v konečnom dôsledku celkom veľa. Rozmýšľať  tomto veku o nejakých nákladoch, aké nás čakajú pri odchode do dôchodku? Dôchodok je dnes len vágny pojem v nejakej vzdialenej budúcnosti.

Keď som mal 26 rokov, odišiel som z dobre platenej práce, z kolektívu, ktorý som miloval a "nasledoval svoju vášeň". Pustil som sa do vlastného podnikania. Priatelia ma povzbudzovali, že nadišiel čas využiť toto vzácneho obdobie môjho života na začatie niečoho nového. Tvrdili, že by som to mohol oľutoval, ak by som to neurobil. Tak som to urobil. Dal som výpoveď vo svojej skvelej práci a začal som míňať svoje úspory na bežné životné náklady, aby sme s mojim partnerom rozbehli naše podnikanie od úplných základov.

Ešte spresním pojem úspory. Bolo by nečestné tvrdiť, že som si všetky tie peniaze nasporil a zarobil sám. V tom čase mi rodičia značne prispievali, od nich pochádzala väčšina peňazí, to oni finančne podporovali môj nový životný štýl vzhľadom k novým okolnostiam. Kúpil som si drahý byt, pekný nábytok, organizoval výlety za účelom návštevy priateľov… Priznávam, spotrebúval som dokonca viac, ako keď som mal dobre platenú prácu! Nedal som na rady druhý, vôbec ma netrápili nejaké úspory, odkladanie si peňazí.

Po niekoľkých rokoch práce ako podnikateľ, spolu s nejakými nepravidelnými bočnými príjmami, sa realita začala postupne hlásiť o slovo. Takto to dlhodobejšie fungovať nebude. Zhodou okolností ma môj obchodný partner nečakane opustil. Bol som úplne mimo. Ďalší kolega a ja sme chvíľu spolupracovali, aby sme podnikanie udržali, ale aj naďalej mi dochádzala para.

Asi pred štyrmi rokmi som mal možnosť vrátiť sa domov, aby som zobral vysnívanú prácu na TPP. Po niekoľkých rokoch nejednotného príjmu som zistil, čo to znamená váľať sa v peniazoch z výplaty neziskovky. Bolo to nádherné. Paradoxne som zistil, aké jednoduché je míňať peniaze, ak žiadne nemáte a že sa oveľa ťažšie míňajú, ak ich dokážete zarobiť.

Bol to zlom v mojom živote, blížil som sa k tridsiatke keď som mal zrazu celkom jasno v mojich osobných financiách. Začal som si zostavovať domáci rozpočet. Spisoval som si všetko a bol som tak zamilovaný do tohto procesu, že ma to začalo ovplyvňovať ako droga. Vidieť zmenu čísla po zmene v jednej z buniek tabuľky ma dokázalo riadne vyhecovať. Bola to predzvesť niečoho silného.

Tiež som si vytvoril novú položku v mojom rozpočtu: "úspory". Rovnako ako fixné náklady, ako sú automatizované platby na úhradu nájomného, alebo lízing auta, aj úspory znížili môj disponibilný príjem. Keď sa objavili výdavky, nebolo to z úspor, ale z niektorých ďalších výdavkov.

Rozhodol som sa obetovať svoju súčasnosť pre lepšiu vlastnú budúcnosť.

Postupne som v priebehu rokov zistil, ako ešte viac a lepším spôsobom ušetriť. Začal som byť posadnutý maximalizáciou sumy usporenej pre seba na "daňovo oslobodených" účtoch, kde som mohol držať čoraz viac mojich príjmov bez zaplatenia dane alebo na investovanie ziskov do budúcna. Jediná bunka menom úspory sa v mojom rozpočte časom rozrástla na šesť rôznych línií fixných dlhodobých "nákladov". Táto položka sa dostala na absolútne poslednú priečku, ak by som bol nútený niečo nečakané zaplatiť, alebo sa dostal do finančnej tiesne.  

Zadefinoval som ich tak, že na niektoré z týchto nových sporiacich účtov nedokážem siahnuť bez toho, aby som znášal vysokú pokutu či absurdný poplatok. Iné sú naopak ľahko dostupné v prípade núdze. Niektoré úspory sú v hotovosti a ostatné sú premenené na akcie, celoživotnú poistku, ktoré sú likvidné v prípade nutnosti. To všetko sú peniaze, ku ktorým sa dokážem dostať neskôr, keď už nebudem pracovať.

Existuje niekoľko nástrojov, ktoré považujem za obzvlášť užitočné. Pre tých, ktorí majú strach z Excelu, či iného tabuľkového procesora, odporúčam rôzne aplikácie pre smartfóny, ktoré majú predpripravené šablóny pre zostavenie rozpočtu a dokážu zobrazovať aktuálne hodnoty vašich akcií na trhu. Podobne existuje celá škála aplikácií na správu čistého imania, niektoré prepájajú účet v banke s brokerom, pôžičky a iné účty, dajú sa pridať aktíva, ako sú autá, nehnuteľnosti, či zberateľské predmety. Vďaka týmto a ďalším nástrojom, spoločne s výraznou zmenou v myslení, dnes dokážem usporiť polovicu môjho hrubého ročného príjmu pre budúcnosť. Je to skvelý pocit, najmä s ohľadom na moje márnotratné spôsoby, akým som holdoval pred niekoľkými rokmi.

Aj naďalej cestujem, mám vlastnú nehnuteľnosť a na jeseň plánujem svadbu. Hoci sa moje výdavky zvyšujú, rovnako sa snažím, aby sa zvyšovala aj čiastka úspor. Je úžasné, ako takéto plánovanie budúcnosti funguje. Výsledok samozrejme bude závisieť od okolností a bude sa časom meniť, ale ak so sporením začnete dnes, môžete byť prekvapení, ako ďaleko sa až môžete dostať.

Autorom je Richard N. Lorenc, výkonný riaditeľ projektu Fee Youth Education & Audience Research

Súvisiace články

Aktuálne správy