oPeniazoch.sk, Financial Times;Welt am Sonntag;aktuálne.cz Foto: TASR/AP
Proti Brexitu je stále značná časť Britov, premiérka Mayová ho chce ale doviesť do konca i keď sa vyjednávania o odchode z EÚ mierne komplikujú debatami v londýnskom parlamente.
Britská premiérka Theresa Mayová chce, aby sa hlavná časť rokovaní o Brexite uzavrela do dvoch rokov. Predstava jej vlády je prostá, najskôr sa Spojené kráľovstvo pokúsi uzavrieť s Bruselom zmluvu o voľnom obchode. Tá by zaručila britským vývozcom neobmedzený a hlavne bezcolný prístup na trh EÚ. Nebudú sa ale zároveň musieť riadiť pravidlami určujúcimi chod EÚ.
Na podmienkach odchodu sa ale s Bruselom nemusí vôbec dohodnúť. Pre tento prípad má Mayová záložné riešenie. To by predpokladalo úplné odstrihnutie Veľkej Británie od EÚ, zníženie daní pre britských výrobcov a naopak zavedenie ciel na dovoz do krajiny. Inšpirovala sa pravdepodobne americkým prezidentom pri zavádzaní konkurencieschopnejšej dane, tú plánuje v prípade potreby znížiť zo súčasných 20 na 17 percent, teda na rovnakú úroveň, na akej je v súčasnosti ázijský Singapur. Britská vláda zvažuje aj celkové zníženie hlavných daňových sadzieb. Nie je ale jasné, či si to môže dovoliť, keď štátny dlh už prekročil jeden a pol bilióna libier.
Veľká Británia bude zrejme ignorovať únijnú smernicu proti vyhýbaniu sa zdaneniu (ATAD), ktorú majú členské krajiny zaviesť do svojho zákonodarstva do konca roka 2018. Tým bude môcť prilákať veľké nadnárodné firmy, ktoré vyhľadávajú krajiny s čo najnižším zdanením. Niektoré ostrovy pod britskou správou, ako sú Bermudy alebo Kajmanie ostrovy, už povesť daňových rajov majú.
Mayová tiež naznačila, že zruší čo najviac obmedzení v bankovom sektore, rovnako ako strop pre výšku odmien manažmentu. "Nemôžeme si dovoliť, aby centrum finančných služieb poskytovaných eurozóne ležalo mimo Európy a riadilo sa navyše vlastnými pravidlami," povedal s viditeľnou narážkou na londýnsku City holandský minister financií Jeroen Dijsselbloem. Ten v súčasnosti predsedá tzv. Euroskupine, združujúca šéfov rezortu financií členských krajín eurozóny.
Britský minister financií Philip Hammond povedal v nedávnom rozhovore pre nemecký týždenník Welt am Sonntag, že si osobne želá zachovanie ekonomiky, ktorá bude mať "viditeľne európsky štýl vrátane systému daní a únijných regulácií".
Podľa Bruselu by mali Briti kvôli predchádzajúcim záväzkom do únijnej pokladnice v najbližších rokoch zaplatiť 40 až 60 miliárd eur. Členské krajiny EÚ platia do spoločného rozpočtu každoročne čiastku, ktorá zodpovedá jednému percentu ich HDP. Briti by do neho mali prispievať najmenej do konca roka 2018. Británia bude musieť splatiť svoj "účet", ktorý má ako člen EÚ, varuje Brusel, podľa ktorého by Briti mali prispievať na spoločné investičné projekty a do tzv. Štrukturálnych fondov Únie až do roku 2023, ako sa k tomu zaviazali. Britská premiérka Mayová to ale chce obmedziť. A v tom je nateraz hlavný kameň úrazu.
Európska únia dáva britskej vláde jasne najavo, že dohoda o voľnom obchode, ktorú si želá, nebude možná bez splnenia týchto finančných záväzkov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová tvrdí, že Británia si nemôže len tak vybrať to najlepšie zo spoločného únijného trhu a nič za to nezaplatiť.
Podľa francúzskeho ministra financií Michela Sapina, ako ho citoval denník Financial Times, dokazujú vyhrážky Londýna "bezmocnosť" britskej vlády v situácii, do ktorej sa vlastným pričinením dostala.
V Európskom parlamente, ktorý bude prípadnú dohodu s Londýnom schvaľovať, prevažujú hlasy tých, ktorí predstavy britskej premiérky kategoricky odmietajú. "Theresa Mayová sa chová ako slon v porceláne," vyhlasuje šéf Progresívnej aliancie socialistov a demokratov Gianni Pitella. "Na tento neuveriteľne krehký okamih našej histórie nie je vôbec pripravená," dodáva.
Ostatná prognóza Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) tvrdí, že tento rok bude britská ekonomika rásť zhruba rovnako ako eurozóna, o 1,6 percenta. O rok neskôr má rast klesnúť na jedno percento. Katastrofické scenáre ekonómov o Brexite sa zatiaľ nepotvrdili. Britská ekonomika zaznamenala v minulom štvrtom štvrťroku nárast vo výške 0,7 percenta. Nezamestnanosť sa vo veľkej Británii znížila až na súčasných 4,8 percenta. Britská premiérka chce splniť svoj sľub a radikálne obmedziť najímanie pracovnej sily z únijných krajín, najmä tých postkomunistických. Britská vláda zatiaľ odmieta dať akékoľvek záruky viac ako trom miliónom občanov z iných členských krajín EÚ, ktorí v Británii v súčasnosti prebývajú. Londýn od referende o Brexite z 23. júna 2016 už zamietol skoro tretinu žiadostí o poskytnutie britského občianstva.
Mayová vsádza na to, že ak Európska únia svoj postoj k podmienkam tzv. Brexitu nezmení a Spojené kráľovstvo bude musieť siahnuť po záložných variantoch, bude to nakoniec viac bolieť úniu než Britániu.
