oPeniazoch.sk, marketwatch Foto: thinkstock;SITA/AP
Tomu sa hovorí dobre cielený marketing, alebo ponuka šitá na mieru. Obchodníci používajú nový software na čítanie emócií spotrebiteľov, aby ich dokázali jednoduchšie osloviť.
"Tvár je zrkadlom duše," vyjadril sa raz staroveký rímsky rečník Cicero. V roku 2017 to platí dvojnásobne. Naše tváre sú dnes niečo ako index.html a to hlavne vďaka softvéru, ktorý dokáže všetko odkryť. Od tajných citov až po vašu aktuálnu polohu, dokonca dokáže predpovedať, čo sa ešte len chystáte urobiť.
Takmer 250 miliónov kamier je nainštalovaných po celom svete. IHS Insight odhaduje, že globálne príjmy z videodohľadu porastú na trojnásobok v priebehu siedmich rokov, až na 42 miliárd dolárov v roku 2020 z 14 miliárd v roku 2013. Do tohto odvetvia patria aj skryté záznamové techniky, ako kamery na dronoch, Google Glass, snapchat videookuliare a pod.
Skenery na detekciu tváre už využívajú technológiu, vďaka ktorej dokážu odhaliť vaše emócie, dokonca aj tie, ktoré si ani neuvedomujeme. V roku 2016 Apple kúpil technologický startup Emotient, ktorý môže údajne detekovať až deväť rôznych emócií pri obyčajnom pohľade na tvár skúmanej osoby. Každý MacBook, iPhone a iPad má v sebe inštalovanú užívateľskú kameru, čo znamená, že obchodníci by, čisto teoreticky, mohli zaplatiť Applu, aby zistil, či je ich reklama správne ušitá na mieru. Aby dokázali účinnejšie zachytiť váš záujem a siahnuť na vaše peniaze v reálnom čase.
Technológie vrátane aplikácií a programov od Microsoftu, Google, či Apple, dnes už dokážu prečítať vaše emócie lepšie než vy sami. To znamená, že naše tváre sa stali nezmazateľným QR kódom alebo čiarovým kódom. Už je znej digitálna matrica, na základe ktorej sa ľahko identifikuje s druhom tovaru a cenou. Ide o informáciu ktorú nosíme v sebe, dnes sa však prostredníctvom kamery a prístupu na internet odhaľuje hlboká databáza informácií o našich osobných životoch. Stačí jednoduché spárovanie našej tváre s informáciami k nim priradeným. A to všetko bez nášho vedomia či súhlasu.
Google tvrdí, že je rozdiel medzi "detekciou tváre" a "rozpoznaním tváre." Google využíva rozpoznávanie tvárí veľmi zriedka, len keď je zaistené súkromie aj to v rámci daného účtu. Dokáže zoskupovať podobné fotografie podľa tvárí bez toho aby vedel, kto na fotke v skutočnosti je. A iba používateľom ponúkne danú množinu fotiek.
Ste pripravení na firmy, ktoré budú vedieť, ako sa cítite?
Niekoľko štúdií už skombinovalo marketing s rozpoznávaním tváre, aby zistili, ako by asi spotrebitelia reagovali na jednotlivé značky. V práci nazvanej "The Science of Engagement," analyzovali reklamu BBC v súvislosti s kódovaním firmy CrowdEmotion na rozpoznanie emócií. Každú sekundu zaznamenali pohyby tváre a zadefinovali tak šesť možných pocitov: smútok, rozpaky, šťastie, strach, odmietnutie a prekvapenie. BBC plánuje ponúknuť túto možnosť pre svojich prémiových klientov, ako to spoločnosť oznámila minulý rok.
Ešte viac hravé využitie technológie má finančné pozadie. Použila ju spoločnosť, ktorá prevádzkuje pornografický vyhľadávač a umožňuje zákazníkom nahrať fotografie osoby a nájsť sexuálne pracovníčky podobajúce sa na osobu z fotky. Niečo také sme si sotva mohli predstaviť pred niekoľkými rokmi. V súčasnosti máme my, spotrebitelia, len malú kontrolu nad tým, čo korporácie urobia s našimi tvárami, a pravdepodobne nám to bude časom len viac a viac nepríjemné. Hlavne ak zistíme, čo by to mohlo znamenať v praxi. Hoci firmy dnes tvrdia, že naše súkromné fotografie sú uložené na zabezpečenom serveri, kto by naozaj chcel aby si niekto cudzí tieto fotky sťahoval?
Sme pripravení žiť vo svete, ktorý má nielen všadeprítomné kamery, ale nás dokáže vystopovať všade tam, kde môžeme byť, odhadnúť, ako sa cítime, čo si myslíme, a čo sa chystáme urobiť s ešte väčšou presnosťou a rýchlosťou? Prinajmenšom by to mohlo od základov zmeniť spôsob, ako sa fyzicky vyjadrovať. Dôkazom nech sú sebafotky s kačacím špúlením pier. Okrem toho, čím "inteligentnejšie" budú naše kamery, tým si môžeme dovoliť byť hlúpejší my. V momente keď sa začneme spoliehať na stroje, aby nám povedali, čo vlastne hľadáme, v podstate prenechávame náš rozhodovací proces tretej strane – cloudu.
Zoberme si tento scenár: reklamy budú čoskoro môcť posúdiť pravdepodobnosť, že by sme daný tovar skutočne kúpili. Potom technológia nastaví zasielanie správ v reálnom čase pre zvýšenie tejto pravdepodobnosti. Napríklad nás budú bombardovať reklamou v telefóne na lacný sendvič, ak zadávateľ reklamy dostane informáciu, že míňame veľa na rýchle občerstvenie. Ale ak telefón zaregistruje nezáujem na vašej tvári, mohlo by dokonca znížiť cenu sendviča, alebo ponúknuť kupón na kúpu so zľavou. Následne vyhodnotí, čo spôsobila takáto zmena ponuky.
Netreba podliehať panike, v konečnom dôsledku by sa spätná väzba dala nejakým spôsobom zmanipulovať, ak by sa užívatelia naučili taký ten "tupý" pohľad do kamery, bez akéhokoľvek záujmu, kedy sa zobrazujú kupóny, čím by sa automaticky dopracovali k zníženiu ceny. To si ale vyžaduje od spotrebiteľa určitú hravosť počas ktorejkoľvek časti dňa. Musíme byť vždy pripravení, aby sme kedykoľvek dokázali prispôsobiť výraz v tvári a zmeniť tým našu identitu cez rozhranie, ktoré nás spája s okolitým svetom. Aby výraz zodpovedal očakávaniam bezduchej umelej inteligencie zostrojenej pre sledovanie záujmov veľkých korporácií.
Fanúšikovia moderných technológií sa pravdepodobne správam v tomto duchu potešia. Na ich tvári by sa mohla objaviť zmes emócií: nadšenie z rýchleho tempa technologických zmien, úzkosť spojená s osudom ľudstva, nádej pre budúcnosť, v ktorej sa učíme používať nové prostriedky s cieľom zlepšiť naše životy pri zachovaní našej dôstojnosti. Prinajmenšom by sme tam ale mali vidieť určitú iskru v očiach, čo signalizuje, že ide o ľudí s myšlienkami, pocitmi, a dušou. Niečo, čo kamera na notebooku zatiaľ nevidí.
Aram Sinnreich je profesorom komunikácie na súkromnej Americkej univerzite.
