oPeniazoch.sk, quartz;marketwatch;lidovky Foto: TASR/AP;Andrej Galica
Automatizácia vždy prináša väčšiu prosperitu. Neexistuje žiaden dôvod myslieť si, že tento krát to bude inak.
Modrá obrazovka smrti. Malá kancelárska sponka, ktorá dokáže pekne iritovať vždy keď potrebujete použiť Word. Predinštalovaný Internet Explorer na každom osobnom počítači. Štyri desaťročia po kariére, ktorá z neho urobila jedného z najbohatších mužov na svete, Bill Gates prichádza so skutočne zarážajúcou myšlienkou. Doteraz najhorší nápad, aký kedy dostal. Zdanenie robotov.
Firmy, ktoré roboty využívajú, by sa podľa jedného z najbohatších ľudí planéty, Billa Gatesa, mali zdaniť. Poslanci Európskeho parlamentu už podobný návrh odmietli. Gates tvrdí, že dane, ktoré by spoločnosti po novom platili, by dokázali dočasne spomaliť nahradzovanie ľudských pracovníkov a mohli by ísť napríklad na sociálne programy.
S postupujúcou automatizáciou výroby začína problematika budúcnosti trhu práce a rastu nezamestnanosti čoraz viac rezonovať. Napríklad francúzsky socialistický kandidát na prezidenta Benoît Hamon má vo svojom volebnom programe ako jeden z bodov "daň z robotov", teda uvalenie osobitnej dane na technológie, ktoré pripravujú ľudí o prácu. Podobný návrh sa dostal do pléna aj v Bruseli, ale nakoniec bol zamietnutý.
Gatesove výroky sú predsa len prekvapivejšie než proklamácie európskych politikov. Je totiž považovaný za "technooptimistu", teda človeka, ktorý vidí technologický vývoj prevažne kladne. Gates robotizáciu nezatracuje, napriek tomu ale vidí problémy, ktoré rýchle zavádzanie prináša.
Jedným z nich je, či sa štáty budú schopné o vysoký počet ľudí, ktorí prídu takto o prácu, postarať. Nejde pritom len o prepustených ľudí, ale aj o peniaze, ktoré zamestnanci odvádzajú štátu na daniach. Robot naopak neplatí nič. "Dnes človek, ktorý v továrni za svoju prácu zarobí 50 tisíc dolárov, musí zaplatiť dane, odvody na sociálne zabezpečenie a ďalšie náležitosti. Ak teda bude robiť robot rovnakú prácu, mali by sme premýšľať o podobnej úrovni zdanenia," vyhlásil Gates.
Daň by podľa neho mala byť uvalená na firmy, ktoré roboty využívajú, aj za cenu toho, že dôjde k spomaleniu rozvoja automatizácie. Medzi najohrozenejšie zamestnania v dôsledku technologického pokroku patria pozície spojené s riadením motorových vozidiel, s manuálnou prácou či skladovaním. V týchto oblastiach dôjde podľa miliardára počas dvadsiatich rokov k najväčšiemu nahradeniu ľudí strojmi.
Štúdie odhadujú, že roboti môžu v rokoch 2023 až 2033 nahradiť až 50 percent všetkých manuálne pracujúcich ľudí. Nahradzovanie ľudských pracovníkov robotmi zasahuje mnoho sektorov naraz a v rýchlom tempe. Lepšie by podľa miliardára bolo, keby sa celý proces spomalil, aby neprebehol počas jednej generácie, ktorá by všetko odniesla. Samotná "daň z robotov" by potom mohla pomôcť ľuďom, ktorí kvôli nim prišli o prácu, ale mohla by smerovať aj na financovanie sociálnych programov, napríklad starostlivosť o seniorov alebo skvalitnenie vzdelania.
Podobný plán bol nedávno navrhnutý v Európskom parlamente ľavicovou europoslankyňou Mady Delvauxovou. Podľa návrhu by spoločnosti, ktoré nahradia zamestnanca robotom, museli platiť za rekvalifikáciu bývalých zamestnancov. Návrh bol pravicovou koalíciou odmietnutý, čo ocenila napríklad Medzinárodná federácia robotiky. Delvauxová považuje odmietnutie reakcie na možné negatívne dôsledky robotizácie na trh práce za ignoráciu občanov.
Zdanenie je podľa Gatesa lepšia než niečo vyložene zakazovať. "Pekné je aj to, že zdanenie vám prinesie prostriedky. Ako s nimi naložíte, je už na vás," dodáva miliardár.
Oponenti tvrdia, že to je šialená myšlienka. Kvôli tomu, že roboti nedokážu platiť dane a budú to musieť za nich robiť ich majitelia. Vytvára sa klam, že nejakým spôsobom existuje niekto, kto môže platiť štátu namiesto obyčajných robotníkov. Navyše to bude brzdiť proces, ktorý môže zdvihnúť produktivitu.
Robotická revolúcia bude mať väčší dopad, než to, čo sa dnes prezentuje v reklamách. Celý dnešný humbug okolo dronov, automobilov bez šoféra, umelej inteligencie a automatizovanej práce v továrni je len kvapkou v mori. Kvôli pokrokom v informačných technológiách sa dokážu automatizovať aj mnohé ďalšie pozície, nie len robotnícke, zasiahne to aj biele goliere v oblastiach, ako je medicína, právo či financie.
Vlády po celom svete sa čoraz viac obávajú dopadu automatizácie, nie na pracovný trh, ale skôr na daňový systém. Koniec koncov, mzdové náklady sú jedným z najväčších zdrojov ich príjmov, a zakaždým, keď pracovník na báze uhlíka je nahradený strojom na báze kremíka, prichádzajú o peniaze. Nemusíte byť Dr. Skaza, aby ste si vedeli predstaviť svet, v ktorom je rozšírená masová nezamestnanosť, v ktorom vlády bankrotujú, lebo nemajú peniaze na zmiernenie utrpenia pri poklese životnej úrovne a svet v ktorom skoro všetko bohatstvo je sústredené v rukách niekoľkých softvérových miliardárov.
Gatesovej cti slúži, že na rozdiel od mnohých jeho high-tech kolegov, má strach z takejto budúcnosti. Naopak francúzsky prezidentský kandidát Benoit Hamon má v pláne zo zdanenia robotov financovať ambiciózny plán univerzálneho základného príjmu. V takomto ideálnom svete, zdá sa, by sme všetci po celý deň len oddychovali, zatiaľ čo roboti za nás odvedú všetku prácu, a my by sme žili z ich daní.
Robotizácia ale povedie, rovnako ako každá inovatívna technológia, k narušeniu rovnováhy. Na jednej strane budú porazení, na druhej víťazi. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by ľudia, ktorých pracovné miesta prevezmú stroje, nemali dostať nejakú kompenzáciu. Dane zo mzdy tvoria veľký podiel vládnych príjmov, a to najmä v krajinách, ako je Francúzsko. Ak by o tento zdroj prišli, spoločnosť by mohla prestať fungovať.
Problém je v tom, že zdanenie robotov nie je dobrý nápad, pretože to len poškodí ekonomiku. Vysvetlime prečo.
Po prvé, neexistuje žiadny dôkaz o tom, že kvôli robotom prídeme o pracovné miesta. Skôr sa zmení charakter ľudskej práce. Už to poznáme zopár storočí, hneď ako sa objaví nová technológia, automaticky rastú obavy, že ľudia prídu o svoju doterajšiu prácu. Ale potom sa ukáže, že sa podarilo vytvoriť omnoho viac nových pracovných miest, o čom sa nám predtým ani nesnívalo. Gates, ktorý zlikvidoval písací stroj svojim softvérom na spracovanie textu, by to mal vedieť lepšie, než ktokoľvek iný.
Po druhé, dane platiť nebudú roboti, ale ľudia. Každý automatizovaný stroj bude vo vlastníctve niekoho, zvyčajne osoby alebo korporácie. To oni budú mať daňovú povinnosť, nie stroje. Samotný robot nebude brať plat, veď ho ani nebude potrebovať. Nepotrebuje jesť, chodiť na rande, kupovať si knihy ani oblečenie, alebo robiť iné veci, na ktoré ľudia potrebujú peniaze. Daň bude jednoducho platiť jeho majiteľ. Ak chceme, aby určitá skupina platila vyššie dane, mohli by sme ich vyrubiť na priamo, nie prostredníctvom robota.
A do tretice, čo je možno najdôležitejšie, keď sa niečo zdaní, bude o to menší záujem. To je dôvod, prečo sa zdaňujú cigarety, alebo silné autá. Chceme, aby ľudia prestali fajčiť, alebo aby si kupovali úspornejšie vozidlá. Ak by sme zdaňovali robotov, dostali by sa na okraj spoločnosti, boli by nasadzované menej často. Iste, to by znamenalo, že sa udrží zopár slabo platených pracovných miest o niečo dlhšie. Ale zároveň sa spomalí tempo rastu produktivity a v strednodobom horizonte budú všetci chudobnejší.
Preto by sme radšej mali ponúknuť daňové prázdniny a nie pokutovať snahu pri nasadzovaní robotov.
A to sme ešte ani nenačrtli problematiku zbytočného znepriatelenia si robotov tým, že od nich budeme požadovať, aby platili dane. Dalo by sa predpokladať, že všetci ľudia, ktorí niečo také požadujú, ešte v živote nevideli žiadne sci-fi.
Po pravde povedané, umelá inteligencia a robotika predstavujú palivo pre novú vlnu rastu, ktorej by sa svet mal chytiť. Dokážu vyriešiť mnohé nudné úlohy a odstrániť veľa každodennej driny. Posledná vec, ktorej by sme sa mali venovať, je zdanenie ich existencie – bez ohľadu na to, koľko softvérových miliardárov nám takýto krok odporúča.
