oPeniazoch.sk, marketwatch Foto: twitter;YT/fox news
Deti úspešnejšie prejdú do dospelosti, ak majú svoj vzor. Keď Paul Muratore svojich priateľov oboznámil so svojim plánom, povedali mu, že je blázon.
Paul Muratore sa vo svojom pracovnom živote venoval médiám a filmu, naposledy sa mu podarilo rozbehnúť spoločnosť s 250 zamestnancami. Ešte nedávno bol na poste generálneho riaditeľa a prezidenta reklamnej agentúry, ktorá mala ročné príjmy na úrovni 900 miliónov dolárov. V roku 2015, po 13 rokoch pri kormidle, svoju firmu predal za nezverejnenú čiastku. "Mal som naozaj náročnú prácu, veľkú firmu s množstvom zodpovednosti," hovorí. "Predajom spoločnosti som získal finančné prostriedky, aby som nemusel pracovať, bol som na to pripravený. Bolo to radostné ukončenie fenomenálnej kariéry."
Muratore má 56 rokov, žije v Briarcliff Manor, NY, s manželkou a dvoma dcérami. Počas posledných troch desaťročí sa venoval 30 dospievajúcim chlapcom v neďalekom zariadení, vládou financovanom liečebnom centre pre ohrozenú mládež v Dobbs Ferry, NY. Ešte pred tým, ako odišiel do dôchodku, dochádzal každý deň na Manhattan za svojou prácou a k tomu raz či viac krát za týždeň sa stretával so svojimi dospievajúcimi zverencami. Muratore chcel svoj čas rozumnejšie využiť, než len dávať place hore na sociálnych sieťach pri príspevkoch o svetových problémoch.
Muratore, ktorý sa rozhodol zamerať sa na problematickú mládež, vlani v apríli založil program financovaný zo súkromných zdrojov. Nesie názov "Prepojenia" a spája dospelých mentorov s mladistvými, ktorí sa chystajú na kritický prechod do reálneho sveta. Program pomáha tínedžerom, ktorí za krátky čas opustia detské domovy, nájsť mentorov z radov dobrovoľníkov. Pomáha financovať školenia dobrovoľných inštruktorov, ich cestovné a iné náklady. Za prvý rok sa podarilo vyzbierať 70 000 dolárov a Muratore sa usiluje, aby to v druhom roku bolo už 100 000.
Problémová mládež pod vedením mentora má väčšiu šancu získať vzdelanie (45 %) ako tí, ktorí žiadneho poradcu nemajú (29 %), vyplýva to zo štúdie z roku 2014, v ktorej oslovili viac ako 1000 mladých ľudí vo veku 18 až 21 rokov. Tiež je väčšia šanca, že sa pravidelne a dobrovoľne budú aktívne podieľať na chode svojich komunít (48 %). Program prebieha už takmer rok, dnes má 20 mentorov prepojených s 20 tínedžermi. Muratore dúfa, žetoto číslo by mohlo počas nasledujúcich päť rokov narásť štvornásobne. V neposlednom rade verí, že program prejde na celoštátnu úroveň. "Toľko prvkov nášho života musí byť zachovaných: zdravotná starostlivosť, duchovná a emocionálna pohoda, bývanie a vzdelávanie," hovorí. Absencia jednej, alebo viacerých vecí môže mať podľa neho veľmi destabilizujúci účinok. "Spojenia je iný program, než čo ponúkajú ostatné poradenské programy. My zostávame v spojení, keď sa klienti pohybujú smerom k tomuto zraniteľnom obdobiu svojho života. V iných poradenských programoch, ako je celoštátny Big Brothers Big Sisters of America so zameraním na mládež vo veku od 6 do 18 rokov po celej krajine, môže chýbať mužský alebo ženský vzor, a to nielen pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť," vysvetľuje.
Muratore už zaznamenal prvé úspechy. Zistil, že je potrebný očný kontakt na získanie si dôvery. Až potom sa možno prejaví aj širšia škála emócií. "Musia vám viac dôverovať, viac sa usmievať. Možno sú stále smutní, ale skôr ukazujú frustráciu prameniacu z ich života ako nejakú naštvanosť," hovorí. Mentor je jedinečná postava v tomto vzťahu, niekto, kto nechce nič od tínedžerov a za čas strávený s nimi nedostane vôbec zaplatené. V prvom momente to môže byť ťažké pre dospievajúceho jedinca pochopiť, prečo to vôbec robí.
Raz popoludní šiel Muratore s jedným tínedžerom okolo Fordham University, mladý si zasníval o tom, že by chcel byť právnik, ale nikdy mu nenapadlo, že by to bolo možné. "Nikdy by som tam nemohol chodiť," skonštatoval chlapec. "A prečo nie? " opýtal sa Muratore. Chlapec pochádzal z pestúnskej rodiny, nemal dostatočné vzdelanie. "Hovoríš, ako by to bolo ťažké," povedal Muratore. "A vy, ako by to bolo niečo tak jednoduché," znela odpoveď. Rozhodli sa, že pravda bude niekde uprostred. Tento rok bude mládenec končiť strednú školu. "Jeho pohľad na svet sa zmenil," hovorí Muratore. "Teraz má z pocit, že je to možné, aby sa dostal na výšku. To je kúzlo mentorovania."
Samostatný program majú dievčatá, hoci nie je výslovne zameraný na prechod z obdobia inštitucionálneho života k životu nezávislému. Zatiaľ sa všetci lektori osvedčili, pri výbere sú starostlivo preverovaní nielen po stránke bezúhonnosti. "Intezívne pracujeme so sociálnymi pracovníkmi, aby správne pochopili, kde sa mládež vývojovo nachádza," hovorí.
Keď sa Muratore rozhodol pre financovanie programu a prepojenie s dobročinnou organizáciu, ktorá sa spolieha výlučne na súkromné peniaze, nemusel o tom premýšľať ani na minútu. Bol to obchod v ktorom každý vyhráva. "Naše deti nie sú zlé deti, sú to len deti, ktorým sa prihodili zlé veci" hovorí. "Sú neuveriteľne odolné a to, čo potrebujeme, sú ľudia, ktorí im dávajú nádej. Skutočný svet je miestom, kde môžete bojovať a nájsť si podporu pre seba aj rodinu, svet kde nie ste závislý na charite a vláde, aby vám zabezpečili pocit šťastia."
Pre Muratoreho bol odchod do dôchodku pred jeho 60. narodeninami súčasťou jeho celoživotného plánu. "Predal som firmu novým majiteľom, a uistil sa, že prechod prebehol hladko a teraz si idem užívať druhú polovicu môjho života," hovorí Muratori. "Bol to vždy môj osobný cieľ, urobiť niečo viac filantropické. Mám slabosť pre deti, najmä tie, ktoré sa ocitnú v takejto krajnej núdzi a tie, ktoré majú za sebou takéto bolestivé situácie." Neľutuje, že sa vzdal svojho biznis života, aby mohol tráviť viac času pomáhaniu deťom, ktoré nemali mať rovnaké šance v živote ako on. "Moji priatelia si stále myslia, že som blázon," uzatvára Muratore.
