oPeniazoch.sk, The Conversation Foto: thinkstock
Mnohí zamestnávatelia, ale hlavne zamestnanci radi diskutujú o myšlienke zaviesť štvordňový pracovný týždeň. Tvrdí sa, že vďaka nemu by pracovníci mali viac času na svoje voľnočasové aktivity a rodinné záležitosti. Podporení víziami, že by mohli tráviť viac času na pláži, mnoho ľudí sa prikláňa k názoru, že firmy by mohli pristúpiť na tento druh pracovného plánu.
Skrátený pracovný týždeň predstavuje mnoho výhod, niektoré úrady tvrdia, že sa tým uľahčí poskytovanie starostlivosti pre deti a pomoci pre seniorov. Zástancovia "komprimovaného" pracovného času, kedy zamestnanci pracujú dlhšie ale menej dní v týždni, argumentujú zvýšením produktivity, ktoré vyplýva znížením režijných nákladov. Nemusí sa svietiť tam, kde práve nikto nepracuje. Ďalej sa dajú usporiť náklady na dochádzanie za prácou.
Rôzne firmy sa už pustili do testovania štvordňového konceptu, vrátane veľkých mien ako je Amazon, Google, Deloitte ale aj viacero menších firiem sa pokusne rozhodlo zaviesť skrátený režim. Amazon na konci augusta oznámil, že experimentuje s ešte kratším pracovným týždňom, vybraní zamestnanci si môžu zvoliť 30 pracovných hodín, avšak zarobia len 75 % svojho denného platu. Mnoho pilotných programov ukázalo sľubné výsledky. Štatistiky zo Spoločnosti pre riadenie ľudských zdrojov ukazujú, že 31 % zamestnancov si od roku 2015 znížilo svoj pracovný harmonogram. Stalo sa tak iba v prípade 5 % veľkých podnikov.
Na jednej strane je menej práce a menej peňazí, a na strane druhej zdravotné následky. Všetky štúdie poukazujú na potenciálne nebezpečenstvo, ktoré môže vzniknúť v dôsledku ďalších rizík , ak sa pracovný čas neúmerne predlžuje a prekoná určitú hranicu. Väčšina štúdií naznačuje, že najzreteľnejší sú tí, ktorí pravidelne pracujú viac ako 12 hodín denne alebo 60 hodín týždenne.
Preto znie myšlienka pracovať menej ako dobrý nápad.
Štvordňový pracovný týždeň nie je nič nové. Odborníci obhajujú tieto prístupy od roku 1970. Napríklad v roku 2008, vedci z Brigham Young University uskutočnili množstvo prieskumov medzi zamestnancami a členmi komunity s cieľom posúdiť ich pohľady asi štvordňový pracovný týždeň. Vedci zistili, že zhruba štyri pätiny zamestnancov vykázali pozitívnu skúsenosť so skráteným úväzkom. Na základe týchto pozitívnych výsledkov, guvernér štátu Utah nariadil povinný štvordňový pracovný týždeň pre všetkých zamestnancov štátnej správy. Cieľom štátu bolo obmedziť náklady na energie, zlepšenie kvality ovzdušia, zabezpečiť, aby potrebné služby boli stále k dispozícii (napríklad, odvoz odpadu), a pomôcť získať nových a udržať si starých štátnych zamestnancov. V roku 2011, však, Utah skončil s touto aktivitou, údajne sa úspory nikdy neprejavili.
Iná štúdia z roku 1989 zistila, že komprimované pracovné plány boli spojené s vysokou mierou uspokojenia z práce. Všetko akoby hralo za, existujú aj nejaké skryté nebezpečenstvá?
Napriek rozšírenému nadšeniu ohľadom štvordňového týždňa, nie sú všetci presvedčení o tom, že ide o prínos pre zamestnancov alebo pre firmy. Primárne ide o problém, že prácu, ktorú je potrebné urobiť, musíte urobiť aj za kratší pracovný čas. Napriek tomu, že si mnohí želáme opak, deň má s iba 24 hodín. Sú to jednoduché počty. Ekvivalentom piatich osemhodinových zmien, sú štyri 10-hodinové zmeny. Nebezpečenstvo tkvie v zdravotných komplikáciách, ktoré môžu nastať v dôsledku únavy a stresu, ktoré sa hromadia v priebehu dlhšieho než normálneho pracovného dňa.
Jedna zo štúdií ukazuje, že riziko pracovného úrazu je zvýšené o 37 % u zamestnancov, ktorí pracujú viac ako 12 hodín za denne. Riziko je o 61 % vyššie u ľudí v "predĺžených" zmenách. Práca viac ako 60 hodín týždenne predstavuje dodatočné riziko zranenia zvýšené o 23 %.
Xiaoxi Yao, dnes pracujúci pre Mayo Clinic, sa nedávno venoval štúdii, kde sa snažil vyhodnotiť analýzu vzťahu medzi dlhším pracovným časom v priebehu mnohých rokov a rizikom diagnostikovania chronického ochorenia neskôr počas života. Zistil, že nebezpečenstvo, bolo pomerne značné, najmä pokiaľ ide o ženy. U žien, ktoré pracujú viac ako 60 hodín týždenne, čo zodpovedá 12 hodinám denne, bola viac ako trikrát väčšia pravdepodobnosť, že nakoniec trpeli srdcovými ochoreniami, rakovinou, artritídou alebo cukrovkou a viac ako dvakrát bola vyššia pravdepodobnosť, že budú trpieť chronickým ochorením pľúc alebo astmou, než ženy, ktoré pracujú konvenčných 40-hodín týždenne. Len o trochu viac práce, v priemere 41 až 50 hodín týždenne, v priebehu mnohých rokov, sa prejaví podstatným zvýšením rizika dlhodobého ochorenia.
Tieto štúdie ukazujú, že nie všetky pracovné hodiny sú rovnaké. Výskum naznačuje, že ujma môže nastať v určitom bode. Štvordňový týždeň spôsobuje, že pracovníci sa pokúšajú vtesnať do kratšieho, než obvyklého pracovného dňa. Pre pracovníkov, ktorí sú už náchylní na prepracovanie, dodatočná záťaž v podobe kompresie piatich pracovných dní do štyroch mohla doslova zlomiť väzy.
Stojí to vlastne za to?
Okrem zdravotných problémov, je potrebné brať do úvahy pri skrátení pracovného týždňa aj zmeny na duševnom zdraví pracovníkov, teda stres a únavu. Profesijní psychológovia si uvedomujú, že ľudia nefungujú tak efektívne, ak sú unavení alebo v strese. Problém rastie s vekom. Navyše, stláčanie päť dňového pracovného týždňa do 40-hodinového týždenného rozvrhu môže znížiť flexibilitu pre rodiny s deťmi. Napríklad, ak sa pridajú ďalšie dve pracovné hodiny denne do bežného denného plánu, ktorý začína v dopoludňajších hodinách na približne 8 alebo 9 hodín a následne trvá do neskorých popoludňajších hodín, mnohí pracujúci rodičia stratia možnosť komunikácie so svojimi deťmi práve v "prime time" teda asi od piatej do siedmej hodiny večernej. Neopláca sa zostávať príliš dlho v práci, určite je lepšie nájsť si zamestnávateľa, ktorý ponúka pružný pracovný čas.
Niektorých odborníkov vyhliadky na štvordňový týždeň doslova desia. Tí už dnes majú problém natesnať svoju pravidelnú týždennú prácu do piatich dní. Určite to poznáte, nakoľko je lákavé, pozrieť sa na svoju prácu aj doma na počítači, alebo aspoň skontrolovať svoju e-mailovú komunikáciu. Namiesto toho, by ale bolo lepšie so všetkým v určitom okamihu seknúť. Možno je na čase, aby ste si každý piatok od obeda mali urobiť voľno. Ale to by znamenalo pridať jednu hodinu denne do pracovného harmonogramu od pondelka do piatku. Lonnie Golden, profesor na Pennsylvania State University-Abington, presadzuje "zlatú strednú cestu" pracovného týždňa. Ten nie je príliš dlhý, ani príliš krátky, ale spĺňa záujmy zamestnávateľa ohľadom produktivity aj záujem zamestnancov, dosiahnuť kratší týždeň v práci bez toho, aby sa to podpísalo na ich zdraví.
