oPeniazoch.sk, Institut Économique Molinari Foto: SITA/AP
Počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, Belgičania zaplatili najvyššie množstvo daní v rámci Európskej únie. Ale po vlaňajšom znížení daňovej sadzby Belgicko úspešne odovzdalo tento neslávny titul svojmu susedovi.
Na vrchole zoznamu je v roku 2016 Francúzsko, 57,53 %, Belgicku patrí druhá priečka, tretia Rakúsku. Švédsko uzatvára prvú desiatku s celkovým daňovým zaťažením na úrovni 47,13 %.Cyprus sa umiestnil v spodnej časti rebríčka 28 členských štátov EÚ, so sadzbou vo výške 23,85 %, čo je menej ako polovica tej francúzskej.
Pracovníkom v 28 krajinách únie mierne kleslo celkové daňové zaťaženie druhýkrát za ostatných šesť rokov z 45,19 % na 44,96 %.
Čo presnejšie tieto čísla znamenajú? Ak by celkové daňové zaťaženie predstavovalo päťdesiat percent, znamenalo by to, že v prenesenom zmysle občania pol roka pracujú pre štát a pol roka pre seba a svoju rodinu.
Priemerný Francúz musí odpracovať 210 dní, to znamená do 29. júla, než pokryje výdavky vlády pre daný rok. Hovorí sa tomu Deň daňovej slobody. Vypočíta sa ako podiel všetkých daní na celkových príjmoch obyvateľov. Tento rok sme sa ku Dňu daňovej slobody podľa výpočtov Institut Économique Molinar dopracovali 20. júna. Na Slovensku sa každoročne vypočítava Deň daňovej slobodyako podiel celkových konsolidovaných výdavkov verejného sektora na hrubom domácom produkte, preto vychádza neraz iný dátum.
V Belgicku je Deň daňovej slobody 27. júl, vďaka efektívnemu zníženiu daňovej sadzby z 59,47 % na 56,9 %. Ale analytici upozorňujú, že tento daňový odpočet neprináša takimer žiadne peniaze navyše do vreciek typických pracovníkov, vláda totiž zvýšila dane z elektriny, nafty a alkoholu. Až dvadsať z 28 členských štátov EÚ zvýšili sadzby DPH od roku 2009. Najväčší nárast zaznamenali v Maďarsku, kde dépéháčka skočia z 20 % na 27 %.
Nižšie uvedená tabuľka ukazuje, koľko musí zamestnávatelia vynaložiť prostriedkov, aby zaplatil jedno euro v čistom svojmu zamestnancovi. Údaje nezahŕňajú DPH. Francúzsko je jedinou krajinou, kde viac ako polovica hrubej mzdy typického pracovníka (75,4%) ide na sociálne zabezpečenie, v Rakúsku je to 49,1 %, a na Slovensku 48,6 %.
