Dobrý život: Menej práce je riešením (takmer) na všetko

, The Correspondent Foto:SITA/AP;thinkstock

Niektoré krajiny celkom úspešne experimentujú s kratším pracovným časom. Ale kvôli čomu? Čo vlastne menej práce vyrieši? Otázka by ale mala znieť skôr takto: je vôbec niečo, na čo má menej práce negatívny dopad?

Benjamin Franklin predpovedal, že štyri hodiny práce denne by nakoniec mohli aj stačiť. Okrem tohto času by bol život "voľný čas a zábava."

V roku 2030, Keynes predpovedal, že ľudstvo bude konfrontované s najväčšou výzvu: ako naložiť s tým množstvom voľného času. Ak by politici neurobili "katastrofálne chyby" (napríklad škrty počas hospodárskej krízy), predpokladá sa, že v priebehu jedného storočia by sa západná životná úroveň štvornásobne zvýšila od tej v roku 1930.

Aký z toho vyplýva záver? V roku 2030 budeme pracovať iba 15 hodín týždenne.

Stres
Mnohé štúdie preukázali, že ľudia, ktorí pracujú menej sú viac spokojní so svojím životom. V nedávnom prieskume oslovili nemeckí vedci pracujúce ženy, aby definovali, čo pre ne znamená "dokonalý deň." Najväčší podiel odpovedí smeroval k "intímnym vzťahom." V dolnej časti zoznamu sa ocitla  "práca" a "dochádzanie“. Vedci sucho poznamenali, že "za účelom maximalizácie pohody je pravdepodobné, že práca a konzum (čo najviac prispieva k HDP) by mohli zohrávať menšiu úlohu v každodenných činnostiach ľudí, než tomu bolo doteraz."

Nehody
Práca nadčas je smrtiaca. Dlhé pracovné dni vedú k väčšiemu počtu chýb. Unavení chirurgovia sú náchylnejší niečo prerezať, vojaci, ktorí sa nedožičia potrebné množstvo spánku sú náchylnejší minúť cieľ. Od Černobyľu po raketoplán Challenger, všade pri katastrofách zohrali prepracovaní manažéri osudovú úlohu. Nie je to náhoda, že finančný sektor, ktorý vyvolal najväčšiu katastrofu v poslednom desaťročí, sa utápa v množstve nadčasov.

Klimatické zmeny
Celosvetový posun k skráteniu pracovného týždňa by mohol znížiť emisie CO2 v tomto storočí o polovicu. Krajiny s kratším pracovným týždňom majú menšiu ekologickú stopu. Spotrebúvať menej a neskôr pracovať menej. Alebo spotrebu dosiahnutej prosperity premietnuť do podoby voľného času.

Nezamestnanosť
Je zrejmé, že prácu nemožno rozkúskovať na menšie diely. Na trhu práce to nie je voľná sála plná stoličiek, v ktorej si každý nájde svoje miesto. Avšak, výskumníci u Medzinárodnej organizácie práce dospeli k záveru, že rozdelenie práce, kedy namiesto jedného zamestnanca sú dvaja na čiastočný úväzok, pomohlo pri riešení poslednej krízy. Najmä v časoch recesie, keď stúpa nezamestnanosť a výroba prevyšuje dopyt, zdieľanie pracovných miest môže pomôcť zmierniť konečný náraz.

Emancipácia žien
Krajiny s krátkymi pracovnými týždňami patria na vrchol rebríčka rovnosti pohlaví. Kľúčovou otázkou je dosiahnutie spravodlivejšieho prerozdeľovania práce. Nie je to len tým, že keď sa muži pustia do svojho spravodlivého podielu vo varení, upratovaní a v ďalších domácich prácach, ženy budú mať možnosť plne sa zapojiť do širšej ekonomiky. Inými slovami, emancipácia žien je práca mužov. Tieto zmeny však nie sú závislé len na voľbe muža, dôležitú úlohu zohráva aj legislatíva. Nikde nie je rozdiel medzi mužmi a ženami menší ako vo Švédsku, krajine s naozaj slušným systémom pre starostlivosť o dieťa a otcovskej dovolenky.

Starnúca populácia
Zvyšuje sa podiel staršej populácie, ktorá chce pokračovať v práci aj po dosiahnutí dôchodkového veku. Ale tam, kde sa tridsiatnici nedokážu dostať k práci, majú rodinné povinnosti a na krku hypotéky, je v poriadku, že sa seniori snažia čo najdlhšie zostať pracovne činní? Okrem rozširovania pracovných miest rovnomernejšie medzi pohlaviami, musíme dbať aj na zdieľanie naprieč generáciami. Mladí zamestnanci, ktorí práve vstupujú na trh práce môže byť dobrá vyhliadka pracovať do svojej osemdesiatky. Výmenou by mohli dostať nie 40, ale povedzme  30, alebo 20 hodinový týždeň. V 20. storočí sme mali prerozdeľovanie bohatstva, v tomto storočí, by malo nastať veľké prerozdelenie pracovného času.

Nerovnosť
Medzi krajiny s najväčšími rozdielmi v bohatstve sú práve tie s najdlhším pracovným týždňom. Kým chudobní pracujú dlhšie a nadčasy si berú len preto, aby o prácu neprišli, bohatí zisťujú, že je stále "drahšie" vziať si voľno keď rastú ich hodinové sadzby. V 19. Storočí bolo typické pre bohatých ľudí, aby kategoricky odmietali vyhrnúť si rukávy. Práca bola pre roľníkov. Čím viac niekto pracoval, tým horší bol. Odvtedy sa ale tieto sociálne móresy zmenili. Dnes je nadmerné pracovné vyťaženie a tlak symbolmi spoločenského postavenia. Vzdychať neustále o tom, koľko máte práce, je často len pokus upútať na seba pozornosť. Ako na niekoho dôležitého a zaujímavého. Niektorí sa tak veľmi ľahko dostanú do armády nezamestnaných kvôli vlastnej lenivosti, najmä v krajinách, kde sa otvárajú príjmové nožnice. Ale nemusí to byť zákonite takto. Máme možnosť odstrániť veľký kus z nášho pracovného týždňa. Nielenže by to bolo prospešné pre celú spoločnosť, ale boli by sme aj oveľa zdravší, a dokázali by sme tiež skoncovať s celou hromadou zbytočných a v niektorých prípadoch dokonca vyložene škodlivých úloh. Univerzálny základný príjem by bol najlepší spôsob, ako dať každému príležitosť robiť viac. Boli by to síce neplatené miesta, ale neuveriteľne dôležité úlohyy, ako je starostlivosť o deti a staršie osoby.

Dobrý život
Keby sme mali hovoriť o najväčšej výzve storočia, čo by to asi tak malo byť? Terorizmus, zmena podnebia, tretia svetová vojna? Nie, je to otázka voľného času. Nemal by to byť žiaden luxus, je životne dôležité, aby naše mozgy dostali oddych tak, ako dostane naše telo vitamín C.

Pripomeňme si vzdorovitých kňazov  a obchodníkov z 19. storočia, ktorí verili, že plebs by nemal mať hlasovacie právo, ani slušnú mzdu, a už vôbec nie voľný čas. Podporovali 70-hodinový pracovný týždeň ako účinný nástroj na boj proti alkoholizmu. Ale iróniou je, že to bolo práve v prepracovaných priemyselných mestách, kde čoraz viac a viac ľudí hľadalo útočisko na dne fľaše.

Teraz žijeme v inej dobe, ale príbeh je rovnaký. V prepracovaných krajinách, ako je Japonsko, Turecko, a samozrejme Spojené štáty americké, ľudia sledujú absurdne veľa televíziu. V USA až päť hodín denne, čo vychádza v prepočte až na deväť rokov počas života. Americké deti trávia polovicu toľko času pred televízorom, ako v škole.

Iste, kúpanie sa v mori voľného času nebude jednoduché. Vzdelanie v 21. storočí má pripraviť ľudí nielen pre vstup do pracovného procesu, ale predovšetkým na celý život. "Muži už nebudú unavení vo svojom voľnom čase, nebudú hľadať aktivity, kde im stačí byť pasívni a nudní," napísal filozof Bertrand Russell v roku 1932. Môžeme si dožičiť dobrý život, stačí ak správne naložíme s časom.

Súvisiace články

Aktuálne správy