Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde

Diskusia 35  
Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde
Zdroj: quartz
Foto: SITA/AP;TASR/AP;Milan Kapusta


13. 5. 2016 - Dokážete s určitosťou vyhlásiť, že vaša súčasná práca nestojí za to, aby ste ňou zabíjali čas?

Ešte stále sa ráno zobúdzate v presvedčení, že vaša práca pomôže zlepšiť svet? Kvôli ekonomickej kríze je takých čoraz menej, hoci možno dávnejšie s týmto pocitom ich deň pravideľne začínal. Máte pocit, že vás vaša práca kreatívne napĺňa? Väčšinou asi áno, ale niektoré úlohy sú vyslovene únavné a nudné. Ste dostatočne produktívni počas pracovného času? Niektoré dni máte určite dobrý pocit z odvedenej práce, ale nájdu sa aj také, kedy po vás nezostane nič, len surfovanie po webe, či zdvorilostné debaty s kolegami v kancelárii. Ale napriek tomu sú dve veci takmer isté. Aj keď tá súčasná pracovná pozícia nemusí byť to pravé orechové, máte už za sebou strastiplnú cestu, aby ste ju vôbec získali. Navyše, keď tak teraz o nej rozmýšlate, asi skôr prevažuje pocit, že vám na nej záleží.

David Graeber z London School of Economics opisuje "nechcené pracovné miesta" ako nezmyselné pozície, napriek tomu predstavujú pre široké masy moderné pracovisko. Sem radí napríklad poistných matematikov, PR manažérov, či telemarketérov... Aby sa nemusel nikto živiť vďaka týmto pracovným pozíciám, stačilo by zaviesť univerzálny základný príejm. V skratke je to myšlienka, kedy by vláda zaplatila každému povedzme ekvivalent minimálnej mzdy bez ohľadu na jeho príjem alebo pracovný pomer. Podporovatelia tejto myšlienky pochádzajú z neobyčajne širokého spektra politického presvedčenia a majú aj rôzne politické pozadie.

Podľa toho, komu položíte otázku ohľadom univerzálneho základného príjmu, dostanete aj odpoveď, aké ciele by mala táto filozofia naplniť. Niektorí hovoria, že zabezpečí príjem ľuďom, keď im už roboti vezmú pracovné miesta, iní si myslia, že by to bol efektívny spôsob, ako skoncovať s chudobou. A potom je tu tá vec o pracovných miestach, na ktorých by nechcel nikto pracovať.

Možno najväčšia obava však pramení z toho, že by vlády mohli takýto program pripustiť. Dokonca aj vtedy, keby to nebol dobrý nápad, a nájde sa aj iná alternatívna politika, ktorá by dokázala dosiahnuť požadované ciele s menšími nákladmi. Zabudnime teraz na priame finančné náklady, ktoré si do úst berie väčšina diskutujúcich. Omnoho dôležitejšie je zohľadniť dôsledky možného narušenia chodu hospodárstva.

Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde

Budúcnosť v rukách robotov

Je skutočne nutné zakročiť proti robotom, ktoré nám postupne kradnú pracovné miesta? Už od doby bronzovej menia technológia charakter práce celkom pravidelne. Často to bol prechod chaotický,  alebo si to vyžadovalo celé generácie, kým si ľudia dokázali nájsť svoje miesto. Práve teraz sme v rovnakej chaotickej fáze, príjmy stagnujú a generácia mladých je znepokojená, že skončí chudobnejšia než sú ich rodičia. V minulosti, ľudia prešli takýmito temnými obdobiami, ale nakoniec vždy našli cestu a boli odmenení väčším bohatstvom a prosperitou. Možno si poviete, že dnes je to celkom iná situácia, a to, čo prichádza zo Silicon Valley, je ničivejšie než čokoľvek iné za posledných 5000 rokov. Možno. Ale mnohí ekonómovia si stále myslia, že ľudia sa dokážu aj tentoraz prispôsobiť. Univerzálny základný príjem by mohol brániť procesu, v ktorom by sa nám podarilo zistiť, ako by mala vyzerať budúcnosť práce. Eliminuje totiž motiváciu nájsť spôsob, ako môže byť jedinec dôležitý a cenný aj po ekonomických zmenách.

Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde

Chudoba a priority

Ako nástroj na zmiernenie chudoby, nie je univerzálny základný príjem najefektívnejší. Je pravda, že vytvorenie blaha tým, že ho odtrhneme od príjmu, môže mať nepríjemné vedľajšie účinky. Hlavne dokáže odrádzať od potreby pracovať. Aj dnes existujú efektívne programy, ktoré poskytujú podporu v podobe príjmu pre najchudobnejších, ale zároveň ich povzbudzujú, aby sa z pracovného trhu nestiahli. Navyše, aj chudobní ľudia majú svoje potreby, ktoré nevyrieši mesačný garantovaný príjem. Hovoríme o zle fungujúcich školách a nedostatočných verejných službách. Ak má byť cieľom odstránenie chudoby, bolo by lepšie nasmerovať tok verejných prostriedkov na tieto potreby a nie rozdávať peniaze zámožným, ktorí ich ani nepotrebujú.

Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde

Zmysel života

Najslabším argumentom pre základný príjem je, že musíme pomôcť ľudom na únavných pracovných pozíciách a využiť ich tvorivý potenciál. To je v najlepšom prípade absurdné a v najhoršom prípade povýšenecké. Dokonca aj tie najhoršie pracovné miesta môžu posilniť určité pracovné schopnosti a pomôžu pri tvorbe siete kontaktov. Byť v niečom zmysluplnom dobrý často vyžaduje dlhoročné skúsenosti. Celoživotné vzdelávanie sa neraz začína práve na mizernom pracovnom mieste. Nezaťažujme ľudí zbytočnou drinou, znie argument, aby boli motivovaní k dosiahnutiu väčšieho výkonu. Výskumy ale naznačujú, že opak je pravdou. Motivácia je vtedy účinná, ak musíte riešiť neistotu, a to neistotu ohľadom toho, či dokážete zaplatiť nájom.

Zatiaľ máme slabé dôkazy aj o tom, že ľudia trávia svoj voľný čas produktívne. V posledných desaťročiach Američania s nižšími príjmami pracovali menej hodín. Štúdie ukazujú, že väčšinu svojho voľného času trávia pasívne, sledovaním televízie, oddychom, alebo spánkom. Ak by dostali garantovaný príjem, prestali by pracovať úplne?

Štúdia amerických vojnových veteránov, ktorí dostali zaručený príjem ukázala značný pokles v účasti na pracovnom trhu, keď sa program rozšíril na novú skupinu veterinárov. Aj iné výskumy ukázali určitý pokles zamestnanosti v dôsledku zavedenia základného príjmu. Kto bude ale pracovať menej a na akých pracovných pozíciách? Ak sa mladí ľudia rozhodnú, že sa radšej budú  venovať poézii namiesto vzdelávania, zakladania nových firiem, alebo slabo pletenej práci, za ktorú ich predchodcovia dostávali viac, môže to mať väčší dlhodobý dopad, než keby sa ľudia nad 60 rokov rozhodli hromadne odísť do predčasného dôchodku.

Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde

Od desiatich k piatim
Môžeme sa dohadovať o tom, čo trápi najrozvinutejšie ekonomiky. Vzostup ekonomického populizmu ale naznačuje, že to nie je nedostatok tvorivej práce. Za rastúcou polarizáciou spoločnosti treba hľadať slabé spoločenské väzby a nedostatočnú zamestnanosť. V čoraz izolovanejšom svete, kde sú naše najintímnejšie sny ľahko vystopovateľné na internete, predstavuje práca významné miesto pre komunikáciu a spájanie sa s ostatnými za účelom naplnenia spoločného cieľa. Niekedy sa nám práve vďaka práci podarí naraziť na ľudí s odlišnou politikou a pohľadom na svet. Prečo by sme mali uvažovať o prerušení väzby najslabšie zarábajúcich na širšie komunity? Tento názor zdieľa aj väčšina Američanov, ako to ukazujú prieskumy verejnej mienky, keď odmietajú myšlienku základného príjmu. Švajčiarsko usporiada referendum o návrhu univerzálneho základného príjmu budúci mesiac, bude v tejto krajine odsúdené na neúspech? Nechajme sa prekvapiť.

Univerzálny základný príjem je zlý nápad: Prečo k rozdávaniu peňazí nikdy nedôjde